thumb umava 2015 148V pondelok (17.08.) má byť počasie, podľa našej rosničky – Daniela, už od rána „zakabonené“ a s predpoveďou doobedňajšieho dažďa. Na rad tak prichádzajú šumavské slate. Z autobusu vystupujeme v Čenkovej Píle. Táto malá šumavská osada bola pomenovaná podľa píly postavenej začiatkom 18. storočia pražským obchodníkom Čeňkom Bubeníčkom na spracovanie dreva z tejto oblasti.

 

Naša cesta vedie proti prúdu rieky Vydry, ktorá má zaujímavý „životopis“. Vzniká na „Šumavských pláních“ v nadmorskej výške okolo 1000 m sútokom troch potokov – Modravského s Roklanským a Filipohuťským a po 20-tich km vlastného toku sa z nej po sútoku s vodami Křemelnej poniže Čenkovej Píly stáva „zlatonosná“ Otava. Na tomto 20 km toku však vytvára jedno z najkrajších a najromantickejších území Šumavy. Po vozovej ceste vybudovanej až koncom 18. stor. stúpame vedľa jej koryta plného obrovských žulových balvanov do osady Antýgl. Cestou sa predpovedaný dážď stáva realitou a na dôvažok v pondelok je zatvorená aj Turnerova chata postavená v roku 1864. Od nového Klostermanovho mostu po Antýgl síce Vydra stráca svoju divokosť, no na romantike jej to nič neuberá.

Za stáleho mierneho dažďa sa postupne schádzame v královackom dvorci Antýgl. Jedná sa o zachovaný komplex statku (dvorca) z 18. storočia, aké si stavali Královaci – osadníci prevažne nemeckej národnosti, ktorí od 12. storočia strážili zemskú hranicu, cesty a zlaté bane. Venovali sa pastierstvu a neskôr ťažbe dreva. Boli slobodní a podriadení iba českému kráľovi. Takýto dvorec sa staval uprostred pozemkov k nemu patriacich a tvorila ho skupina zrubových aj murovaných stavieb. Skladal sa z vlastnej chalupy, domu pre služobníctvo, stodoly a kaplnky so zvoničkou. Po oddychu a občerstvení pokračujeme autobusom s krátkou zastávkou v Modrave cez Kvildu k Jezerní slati – rozsiahlemu rašelinisku (103,5 ha) v n. v. 1057-1075 m. V dôsledku ťažby rašeliny v 19. a začiatkom 20. storočia bola časť rašeliniska odvodnená. Na jeho okraji je postavená drevená rozhľadňa s výhľadom na celú plochu rašeliniska. Vstup do rašeliniska a prehliadku pôvodných stanovištných rastlinných druhov umožňuje 120 m dlhý chodník z guliačov.

Aj ďalším našim cieľom je slať – tentoraz Chalupská v katastri obce Svinná Lada. Po drevenom, asi 600 m dlhom chodníku, sa dostávame k Chalupskému jazierku, najväčšiemu rašelinnému jazierku v Čechách (1,3 ha). Aj časť tohto rašeliniska bola v minulosti exploatovaná. Šumavské pláně sa nám predstavili svojim charakteristickým chladným, daždivým a hmlistým počasím, čo ale nič neubralo na ich kráse.

Cestou „domov“ nám ešte ostáva dosť času venovať sa bez časového stresu prehliadke mestečka Vimperk. Jeho história siaha až do polovice 13. storočia, keď tu bol postavený hrad na ochranu Zlaté stezky - jednej z najvýznamnejších stredovekých obchodných ciest 14.-16. storočia. Spájala Pasov s Českým kráľovstvom a hrebene Šumavy prekonávala po troch vetvách Prachatickej, Vimperskej a Kašperskohorskej. Hlavným obchodným artiklom bola soľ z rakúskych soľných baní v Reichenhalle, Halleine, alebo Hallstatte. Soli, v stredoveku jediného konzervačného prostriedku na potraviny, bol v Čechách nedostatok a boli odkázaní výhradne na jej dovoz. Popri soli sa do Čiech tiež dovážali vzácne látky, južné plody, korenia a víno a opačným smerom obilie, chmeľ, med, pivo, vlna či kože. Preprava závisela na soumaroch (nem. Säumer)- sedliakoch, ktorí zabezpečovali prepravu tohto tovaru vo vlastnej réžii, alebo v službách veľkoobchodníkov väčšinou na chrbtoch koní. V r. 1423 Vimperk dobyli a vypálili husitské vojská. Od r. 1479 sa stáva mestom s mnohými kráľovskými výsadami a následne bol opevnený. V 17. a 19. storočí ho postihli obrovské požiare. Pri poslednom veľkom požiari v r. 1904 vyhorelo takmer celé námestie. Utorkové ráno (18.08.) je ako to včerajšie cez kopirák a tak prichádza na rad alternatívny program – poznávací okruh po mestách a hradoch šumavského podhoria. K všeobecnej spokojnosti však dážď ešte cestou do Sušice, ktorá je našou prvou dnešnou zastávkou, ustáva a tak v pohode môžeme prezerať: historické námestie, ktoré je jadrom aj centrom mesta a bolo vybudované po požiari mesta v r. 1707 ktorému padlo za obeť takmer celé mesto a uhorelo 30 ľudí, radnicu (1850-1851) s 32,5 m vysokou vyhliadkovou vežou v centre námestia, empírovú kašnu z r. 1793 doplnenú v r. 1914 vodotryskom, kostol sv. Václava zo 14. storočia. Zbytky mestských hradieb zo 14. storočia, či kaplnku Anjela strážcu na kopci Stráž . Mesto sa pýši prívlastkom kolíska českého „sirkařství“ – v roku 1839 tu začal stolársky tovariš Vojtěch Scheinost s ručnou výrobou zápaliek. Túto históriu prezentuje samostatná expozícia v Múzeu Šumavy.

Ďalšou zastávkou našej dnešnej cesty za históriou je najrozsiahlejšia česká zrúcanina hradu Rabí. Žiaľ, je obdobie prázdnin a o návštevy tohto a jemu podobných objektov je veľký záujem. Čakať na voľný termín prehliadky takmer 2 hodiny nám nevyhovuje a preto si hrad obzeráme len zvonku – možno inokedy.

Blatenskou pahorkatinou sa presúvame do 31 km vzdialenej Blatnej. Našim cieľom je vodný zámok Blatná. Aj tu však v dobe čakania na prehliadku zaradzujeme do programu prestávku na obed. Blatnú kúpil v r. 1798 český šľachtic tyrolského pôvodu Karel Hildprant a v držbe jeho a jeho potomkov zotrvala až do súčasnosti. Vlastníctvo bolo násilne prerušené konfiškáciou v roku 1947. Hildprantovcom (Bedŕichovi a manželke Kornélii s dcérami) bola umožnená vďaka stykom s rodinou cisára Heille Selassia I. v r. 1958 legálna emigrácia do Etiópie a práve pamiatky na tento pobyt tvoria pútavú súčasť zámockej expozície. Súčasní majitelia intenzívne pracujú na jeho obnove a sprístupnení verejnosti. Obľúbenou atrakciou 42 hektárového zámockého parku sú aj voľne chované daniele.

Cestou do Volyně ostáva čas ešte aj na zastávku v okresnom juhočeskom meste Strakonice - známymi hradom, ktorý tu stojí už od roku 1235, tradíciou výroby motoriek (tiež aj ručných zbraní) v ČZ, firmou Fezko, ktorá sa preslávila ako výrobca fezov, červených pokrýviek hlavy a ich vývozom do „islamského“ sveta, ale najmä strakonickým dudákom Švandom, ktorého socha v životnej veľkosti je postavená na Velkém náměstí.

Utorkové zlepšenie počasia aj optimistická predpoveď „našej rosničky“ nás vracia k pôvodnému plánu a tak sa v stredu (19.08.) poberáme do východnej časti Šumavy s plánom zdolať najvyšší vrchol tohto pohoria Plechý 1378 m. Po ranných 65 kilometroch v autobuse z neho vystupujeme v miestnej časti Láz patriacej k obci Nová Pec, ležiacej na samom „hornom konci“ priehradnej nádrže Lipno. Po 1,5 km sa dostávame na turistické rázcestie Raškov pri Schwarzemberkom kanáli a ešte 2 km spoločne pokračujeme popri ňom k ďalšiemu rázcestiu Rossbach – druhé orientačne dôležité rázcestie pri našom poobednom návrate k autobusu.

Schwarzewnberský kanál je umelá vodná cesta dlhá viac ako 50 km, ktorá prevádza vodu z povodia Vltavy do povodia Dunaja. Vybudovaná bola v dvoch etapách (1789-1793 a 1821-1822) za účelom dopravy palivového dreva z rozsiahlych šumavských lesov do Viedne, ktorá v tom období trpela jeho nedostatkom. Plavenie dreva zo Šumavy do Viedne trvalo 8 dní.

Od rázcestia Rossbach, kde kanál prekonáva Kobylí potok akvaduktom, naberáme smer Plešné jezero. Je to ďalšie (tretie) zo šiestich „českých“ šumavských jazier, ktoré si pozrieme cestou na Plechý. Na „Říjišti“ - pri otvorenom malom bufete na Rakúskej ceste sa občerstvujeme a delíme na dve skupiny. Tí spokojnejší sa vrátia od Plešného jazera a ostatní pokračujeme od jazera strmým severným svahom na Plechý. V nadmorskej výške 1311 je na strmej skalnej hrane karu postavený pamätník pripomínajúci známeho básnika Šumavy Adalberta Stiftera. Tento14,5 m vysoký štíhly kamenný obelisk je vybudovaný z miestnej (pleckensteinskej) žuly a postavil ho v rokoch 1876-77 kamenár Adolf Paleczek so štyrmi pomocníkmi. Z vyhliadky u pamätníka je nádherný výhľad na Plešné jazero.

Od pamätníka je to už len kilometer mierneho stúpania na najvyšší vrchol českej Šumavy aj rakúskeho Böhmerwaldu. Samotný vrchol je tvorený žulovým skaliskom s mohutnými rozpadajúcimi sa blokmi. Na vrchole je postavený od roku 2014 unikátny kríž, symbolizujúci prepojenie Zeme s vesmírom, od ktorého sa núkajú, vďaka spracovaniu kôrovcového kalamitného dreva na rakúskom území, ďaleké výhľady juhovýchodným a južným smerom. Na vrchole od 20.9.2014 pracuje automatická meteorologická stanica.

Z vrcholu Plechý (nem. Plöckenstein) robíme 1,5 km dlhú zachádzku po štátnej hranici Česka s Rakúskom západným smerom do sedla Trojmezí, kde sa stretávajú hranice troch štátov Česka, Rakúska a Nemecka. Z Trojmezí sa musíme vrátiť späť na Plechý a potom absolvujeme strmé klesanie ( - 350 m) opäť po česko-rakúskej hranici do hlbokého sedla s názvom Rakúska cesta po ktorej schádzame späť k bufetu na Říjišti a tou istou cestou ako ráno sem sa dostávame späť k autobusu. V Novej peci sa zastavujeme na oneskorený obed a potom už len spiatočná 65 kilometrová cesta so zastávkou pri vimperskom Lidli.

 

Text a foto: Anton Opial