Vývoj počtu obyvateľov obce v rokoch 1784 až 2001


Prvý oficiálny údaj o sčítaní ľudí v obci pochádza z roku 1784, kedy mala obec 3147 obyvateľov čo znamená, že podľa tohto údaju bola obec Vysoká nad Kysucou v tom čase druhá najväčšia obec (najviac obyvateľov 4832 mala obec Turzovka) v okrese Čadca. Dokonca obec mala o 531 obyvateľov viac ako Čadca. Tieto údaje však poskytujú obraz o počte obyvateľov v tej dobe ešte spoločne s časťou obce Makov. Do roku 1828 klesol počet obyvateľov na 2352 a obec klesla čo sa týka počtu obyvateľov na 7 miesto.


Po tomto roku však prichádza obdobie rastu počtu obyvateľov a v roku 1869 obec mala 3508 obyvateľov čo znamená, že po Turzovke a Čadci bola treťou najľudnatejšou obcou Kysúc. V roku 1895 sa od obce odčlenila časť Makov spoločne s priľahlými kopanicami. V následnom sčítaní v roku 1900 mala obec 3364 obyvateľov, čo však stále po Turzovke a Čadci predstavovalo 3. miesto v počte obyvateľov okrese. Túto pozíciu si obec udržala až do roku 1940, kedy mala 4632 obyvateľov. Tento údaj predstavuje v raste počtu obyvateľov historické maximum. Mgr. Róbert Dorman vo svojej práci Dejiny farnosti Vysoká nad Kysucou (Nitra, 2002) uvádza v prílohe č. 11, že maximálny počet obyvateľov dosiahla obec Vysoká nad Kysucou v roku 1901, kedy mala údajne 5625 katolíkov. Tento údaj je však nesprávne interpretovaný, nakoľko nevykazuje absolútny počet obyvateľov vtedajšej obce ale počet katolíkov vo farnosti Vysoká nad Kysucou. Táto farnosť však nekopírovala katastrálne hranice ale zahŕňala i časť obyvateľov obce Veľké Rovné.

Dôsledkom vojnových udalostí v rokoch 1939 – 1945 dochádza podobne ako v ostatných obciach k poklesu počtu obyvateľov. V sčítaní ľudí v roku 1948, ktoré mimochodom porušilo stanovené sčítanie po uplynutí dekády, mala obec 3569 obyvateľov čo predstavovalo pokles v priebehu 8 rokov o 1063 obyvateľov. Tento pokles sa takmer vyrovná historicky najväčšiemu poklesu počtu obyvateľov v 90-tych rokoch 19 storočia, kedy našu obec taktiež zasiahla vlna hromadného vysťahovalectva.

V povojnovom období vplyvom pozitívnej sociálnej politiky štátu dochádza k opätovnému rastu počtu obyvateľov a v sčítaní ľudí v roku 1961 mala obec Vysoká nad Kysucou 4595 obyvateľov čo je druhé historické maximum a v rámci okresu bola na 6. mieste.

Následné roky plánovanej socialistickej výstavby miest spôsobilo zvýšený mechanický pohyb obyvateľov smerom do miest čo jednak spôsobilo rast troch kysuckým miest ale na druhej strane pokles počtu obyvateľov vo viacerých obciach Kysúc. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1970 mala obec 4276 obyvateľov a poklesla na 8. miesto v rámci okresu Čadca.

V priebehu ďalších desiatich rokov poklesol počet obyvateľov podľa sčítania v roku 1980 na 3850 obyvateľov. Prepad počtu obyvateľov pokračoval i v následnej dekáde a v roku 1991 mala obec 3206 obyvateľov.

Trend úbytku počtu obyvateľov sa nezastavil ani v posledných desiatich rokoch 20-teho storočia. V roku 2000 mala obec Vysoká nad Kysucou 3043 obyvateľov čo predstavovalo 11. miesto v rámci bývalého okresu Čadca.
V poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa konalo 26. mája 2001 mala obec 3005 obyvateľov čo po roku 1890 a 1828 predstavuje tretie historické minimum.

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia
Pri analyzovaní populácie určitého regiónu je pohlavná štruktúra obyčajne prvou charakteristikou, ktorá sa hodnotí. Takisto v štatistickej praxi je to ukazovateľ, ktorý sa sleduje v každom štáte a pri každom sčítaní.

V roku 2001 mala obec Vysoká nad Kysucou 3005 obyvateľov, z ktorých bolo 1465 mužov, čo predstavuje 48,8% a 1540 žien čo je 51,2%. V porovnaní s rokom 1991 stúpol podiel v oboch kategóriách zhruba o1% (muži 49,6% a ženy 50,4%). 

Zaujímavý je taktiež i podiel mužov a žien v jadre obce a na kopaniciach. Zatiaľ čo v jadre obce prevyšuje počet žien (ženy 1045 čo je 51,9%) na kopaniciach je tento pomer úplne vyrovnaný (ženy 495, muži 495). V rámci jednotlivých skupín možno konštatovať, že podiel žien žijúcich v jadre obce (67,9%) je o 1,7% vyšší ako podiel mužov (muži 970 čo je 66,2%). Podiel mužov žijúcich na kopaniciach (33,8%) však mierne prevyšuje nad podielom žien žijúcich na kopaniciach (32,1%). Tento rozdiel však nie je markantný a preto možno považovať podiely mužov a žien žijúcich na kopaniciach alebo v jadre za takmer vyrovnané.

Štruktúra obyvateľstva podľa národností a materinského jazyka
Poloha obce Vysoká nad Kysucou jednak v pohraničnej oblasti z Českou republikou a jednak na severozápade krajiny sčasti predurčuje národnostné zloženie obyvateľstva obce.

Najpočetnejšou národnosťou je podľa očakávania národnosť slovenská, ku ktorej sa hlási 2922 obyvateľov (97,2%) z toho je 1 425 mužov (48,8%) a 1497 žien (51,2).

Blízkosť štátnej hranice z Českou republikou dáva predpoklad, že druhou najpočetnejšou národnosťou bude práve národnosť Česká. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 túto skutočnosť i potvrdilo a na území obce sa k českej národnosti hlási 27 obyvateľov (0,9%) z čoho je 10 mužov (37%) a 17 žien (63%).

I napriek skutočnosti, že na území obce má trvalý pobyt 90 rómov k rómskej národnosti sa hlásia 3 ženy a 1 muž. Len 1 muž a 1 žena sa hlásia k ruskej národnosti a k národnosti maďarskej sa hlási 1 muž. Až 34 obyvateľov (1,1%) počas sčítania nevykázalo svoju národnosť.

Taktiež by sa dalo z polohy obce v blízkosti štátnej hranice s Poľskou republikou predpokladať, že v celkovej skladbe obyvateľstva bude mať i nemalé zastúpenie národnosť Poľská. Opak je však pravdou. Na území obce sa k poľskej národnosti nikto nehlási a podobne je to i z ostatnými národnosťami.

S národnosťou úzko súvisí i používanie materinského jazyka. Najviac obyvateľov 2935 (97,7%) sa hlási k slovenskému jazyku. Je to o 13 obyvateľov (0,5%) viac ako sa hlási k slovenskej národnosti.

Český jazyk považuje za materinský 27 občanov teda taký istý počet ako sa hlási i k českej národnosti. Tak isto je to i v prípade ruského jazyka a ruskej národnosti a maďarského jazyka a maďarskej národnosti. K rómskemu jazyku sa hlásia 4 obyvatelia čo je o 15 menej ako uvádzalo svoju národnosť. Tu možno predpokladať, že časť obyvateľov, ktorí sa hlásia k rómskej národnosti považujú za svoj materinský jazyk slovenčinu. Ostatné jazyky nemajú na území obce žiadne zastúpenie. Zvyšných 36 (1,2%) obyvateľov svoj materinský jazyk neuviedlo.


Náboženská štruktúra
Obec Vysoká nad Kysucou svojou náboženskou skladbou možno považovať za takmer monoteistickú. Vyplýva to jednak z takpovediac izolovanej polohy od vplyvov ostatných náboženstiev ale i z dlhoročných tradícií obyvateľov, ktorých život bol úzko spätý a prepojený z rímskokatolíckou cirkvou. Najpočetnejšou je v obci rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 2914 obyvateľov (97%) z čoho je 1416 mužov (48,6) a 1498 žien (51,4).

Druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľov je skupina bez vierovyznania, ku ktorej sa hlási 27 obyvateľov (0,9%) a to 15 mužov a 12 žien.

K evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa hlási 6 obyvateľov z čoho sú 2 muži a 4 ženy. 3 muži a 2 ženy sa hlásia k náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia a 2 muži a 2 ženy sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi. Len po jednom obyvateľovi, presnejšie obyvateľke, eviduje pravoslávna cirkev a reformovaná kresťanská cirkev.


Veková štruktúra
Pri hodnotení vekovej štruktúry obce Vysoká nad Kysucou bolo obyvateľstvo sledované podľa troch štandartných základných produkčných vekových kategórií, t.j. predproduktívne obyvateľstvo (0 – 14 rokov), produktívne obyvateľstvo (muži15 –59 rokov, ženy 15 – 54 rokov) a poproduktívne obyvateľstvo (muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov).

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001 bolo v obci Vysoká nad Kysucou 565 obyvateľov (18,8%) v predproduktívnom veku. Z toho bolo 285 mužov (50,4%) a 280 žien (49,6). Kategóriu predproduktívneho veku možno považovať z hľadiska pohlavnej štruktúry za takmer vyrovnanú. V detailnejšom pohľade na kopanice a jadro možno vidieť vysokú prevahu obyvateľov v predproduktívnom veku žijúcich v jadre obce (71%) oproti obyvateľom žijúcich na kopaniciach (29%).

Do kategórie produktívneho veku patrilo 1771 obyvateľov čo predstavuje v rámci obce 58,9%. Z toho bolo 977 mužov (55,2%) a 794 žien (44,8%). V tejto kategórii možno teda badať prevahu mužov. Pri mužoch boli dve najpočetnejšie kategórie od 30 do 34 rokov a kategória od 25 do 29 rokov. U žien bol maximálny počet posunutý o jednu kategóriu nižšie teda najpočetnejšou bola kategória žien od 25 do 29 rokov a kategória od 20 do 24 rokov. I v tomto prípade prevyšuje podiel obyvateľov žijúcich v jadre (67,9%) nad obyvateľmi žijúcimi na kopaniciach (32,1%). Vzájomný rozdiel je však nižší ako to bolo u kategórie predproduktívneho veku.

Do kategórie poproduktívneho veku patrilo 669 obyvateľov, čo v rámci obce predstavuje 22,3%. Z toho žien bolo 465 (69,5%) a mužov 204 (30,4%). V tejto kategórii je zároveň i najmenší rozdiel medzi obyvateľmi žijúcimi v jadre obce (61,6%) a obyvateľmi žijúcimi na kopaniciach (61,6%).  Pri kategórii poproduktívneho veku možno vidieť najmarkantnejší rozdiel medzi jednotlivými pohlaviami, pričom o 39,1% prevyšuje podiel žien. Tento fakt možno vysvetliť hypotézou, že zatiaľ čo v povojnových rokoch väčšina žien ostávala pracovať v domácnostiach, muži odchádzali za náročnou fyzickou prácou, či už ako stavebný robotníci alebo ako robotníci do okolitých závodov na Slovenku alebo na Moravu. To spôsobilo, že sa dožívajú nižšieho veku ako ženy.

Pri rozčlenení obce na jadro a kopanice je situácia v rámci vekových kategórii obdobná. Štatistické výstupy však nezahŕňajú údaje v jednotlivých vekových kategóriách podľa pohlavnej štruktúry zvlášť pre kopanice a zvlášť pre jadro.

Najpočetnejšou kategóriou v jadre obce bolo obyvateľstvo v produktívnom veku (59,6%). Takmer vyrovnané boli však kategórie obyvateľstva v predproduktívnom veku (401 čo je 19,9%) a v poproduktívnom veku (412 čo je 20,4%). Situácia na kopaniciach je však jasnejšia. Najpočetnejšie bolo opäť obyvateľstvo v produktívnom veku (57,5%) ale podľa očakávania tu možno vidieť väčší rozdiel medzi obyvateľmi v predproduktívnom veku (16,6%) a v poproduktívnom veku (25,9%). Z uvedených čísiel je teda jasné, že na kopaniciach v roku 2001 žilo podstatne staršie obyvateľstvo a z hľadiska podielu i početnejšie ako v jadre obce.


Ekonomická štruktúra

Popri predošlých charakteristikách je dobrou charakteristikou populácie aj jej ekonomická štruktúra. Údaje získané sčítaním obyvateľov domov a bytov v roku 2001 dávajú možnosť sledovať obyvateľov obce podľa ekonomickej aktivity a podľa zamestnania.


Ekonomická aktivita

V obci Vysoká nad Kysucou bolo podľa sčítania v roku 2001 - 1443 ekonomicky aktívnych obyvateľov (ďalej EAO) čo je 48% z celkového počtu obyvateľov a 81,5% z obyvateľov produktívneho veku. Z 1443 EAO je 795 (55,1%) mužov a 648 (44,9%) žien.

Väčší počet ekonomicky aktívnych obyvateľov, presne 982 (68,1%) žije podľa očakávania práve v jadre obce (kopanice 461 čo je 31,9%) nakoľko ekonomická aktivita úzko súvisí i s vekovou skladbou obyvateľstva a na kopaniciach prevláda obyvateľstvo v poproduktívnom veku.

Z uvedeného počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva až 50,8% odchádza za prácou pričom z jadra odchádza za prácou 64,4% EAO a z kopaníc 35,6% EAO.  V porovnaní počtu EAO a odchádzajúcich za prácou možno vidieť, že zatiaľ čo z jadra odchádza 48,8% z celkového počtu EAO v jadre, z kopaníc za prácou odchádza o 8,6% viac EAO teda až 56,6% z celkového počtu EAO na kopaniciach.

Štruktúra podľa zamestnania
Na Slovensku sa v čase sčítania v roku 2001 rozlišovalo 19 kategórií aktivít (odvetví) pričom poslednou 19 kategóriou bolo EAO bez udania odvetví. Dostupné štatistické údaje však neuvádzajú zamestnanosť obyvateľov v jednotlivých kategóriách i za ZSJ a preto sa následné hodnotenie bude týkať obce ako celku.

Najväčší podiel v rámci celej obce Vysoká nad Kysucou, bez rozlíšenia na jadro a kopanice, mala v roku 2001 kategória priemyslu, v ktorom bolo zamestnaných 29,6% EAO (428 obyvateľov).Za ňou nasledovalo stavebníctvo 9,1% (132), verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 6,4% (92), školstvo 6% (87), veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 4,7% (68), doprava, skladovanie a spoje 4,2% (60), hotely a reštaurácie 3,6% (52), lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 3,5% (51), ostatné verejné, sociálne a osobné služby 3,4% (49), zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 2,6% (37),  poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 1,3% (19), nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 1,1% (16), ťažba nerastných surovín 1% (14), výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0,6% (9), peňažníctvo a poisťovníctvo 0,4% (6), súkromné domácnosti s domácim personálom 0,1% (2). V kategórii bez udania odvetvia bolo 22,4% EAO (321 obyvateľov). Kategórie rybolov, chov rýb a exteritoriálne organizácie a združenia nezahŕňali žiadnych ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Pri sledovaní jednotlivých kategórií v spojení s pohlavnou štruktúrou zistíme, že rovnaký počet (214) mužov i žien je zamestnaných v priemysle a táto kategória je najpočetnejšia v oboch skupinách. U mužov je v priemysle zamestnaných 26,9% z celkového počtu ekonomicky aktívnych mužov a u žien je to 33%. Druhou najpočetnejšou kategóriou u mužov je stavebníctvo 15,7% (125 mužov) za ním nasleduje verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 4,8% (38), lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 4% (32), doprava, skladovanie a spoje 4% (32), ostatné verejné, sociálne a osobné služby 3,9% (31), veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 2,9 (23), školstvo 2,3 % (18), ťažba nerastných surovín 1,8% (14), poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 1,6% (10), nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 1,5% (12), hotely a reštaurácie 1,1% (9), zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 0,9% (7), výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0,8% (6), peňažníctvo a poisťovníctvo 0,4 (3). Bez zastúpenia boli u mužov kategórie rybolov a chov rýb, súkromné domácnosti s domácim personálom, exteritoriálne organizácie a združenia. Svoje odvetvie neudalo 27,8% (221) ekonomicky aktívnych mužov.

U žien je druhou najpočetnejšou kategóriou školstvo 10,6% (69 žien) za ňou nasleduje verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 8,3% (54), veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru 6,9% (45), hotely a reštaurácie 6,6% (43), zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 4,6% (30), doprava, skladovanie a spoje 4,3% (28), lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 2,9% (19), ostatné verejné, sociálne a osobné služby 2,8% (18), poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 1,4% (9), stavebníctvo 1,1% (7), nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj 0,6% (4), výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0,5% (3), peňažníctvo a poisťovníctvo 0,5% (3), súkromné domácnosti s domácim personálom 0,3% (2). Bez zastúpenia boli kategórie rybolov,  chov rýb a exteritoriálne organizácie a združenia. U žien neudalo odvetvie 15,4% (100) ekonomicky aktívnych žien.

Pri vzájomnom porovnaní absolútnych hodnôt týchto dvoch kategórií možno zamestnania v obci rozdeliť na typicky „mužské“ a typicky „ženské“. Medzi „mužské“ zamestnania v obci patrí: stavebníctvo; lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby; ťažba nerastných surovín; nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, veda a výskum; ostatné verejné, sociálne a osobné služby. Za typicky „ženské“ možno považovať kategórie: školstvo; veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru; hotely a reštaurácie; verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie.
V práci Demogeografia Slovenska – vývoj obyvateľstva, jeho dynamika, vidiecke obyvateľstvo (Univerzita Komenského Bratislava, 1998) uvádza J. Mládek ako editor, že podľa sčítania v roku 1991 sa ekonomicky aktívne obyvateľstvo na vidieku najviac zamestnáva v priemysle. Tento fakt korešponduje i so situáciou v obci Vysoká nad Kysucou. Na druhom mieste však autor uvádza poľnohospodárstvo. To však od roku 1991 prešlo v našej obci obrovskými štrukturálnymi a vlastníckymi zmenami, čo malo za následok prechod od obrábania pôdy k chovu hovädzieho dobytka a to sa odrazilo i v znížení počtu zamestnancov. V súčasnosti  sa poľnohospodárstvo, ako som už uviedol vyššie, nachádza podľa zamestnanosti v obci až na 12. mieste. Na treťom mieste v zamestnanosti na vidieku autor uvádza stavebníctvo čo sa opäť zhoduje i so situáciou v obci Vysoká nad Kysucou. V ďalšom poradí sú podľa J. Mládeka uvádzané kategórie: 4. miesto - školstvo, kultúra a zdravotníctvo; 5. miesto - obchod a iné nevýrobné činnosti; 6. miesto - doprava a spoje, pričom táto situácia opäť takmer korešponduje so situáciou v obci – 4. miesto - verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie; 5. miesto - školstvo;6. miesto - veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru; 7. miesto - doprava skladovanie a spoje. Očividný rozdiel je však v neudaní odvetvia. Podľa J. Mládeka to u vidieckeho obyvateľstva bolo v roku 1991 3,7% a v obci Vysoká nad Kysucou v roku 2001  neudalo odvetvie až 22,4% ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Fakt, že najpočetnejšími odvetviami v obci je priemysel, stavebníctvo, verejná správa a obrana,  školstvo doprava, hotely a reštaurácie teda zamestnania, ktoré sú na území obce zastúpené len malým počtom pracovných miest, poukazuje na veľký význam dochádzky do zamestnania v obci Vysoká nad Kysucou a čo môže zohrať veľký význam pri formovaní regionálnej štruktúry Kysúc. Absencia údajov za kopanice a jadro však spôsobuje, že nie je možné vzájomne porovnať tieto dva celky.


Vzdelanostná štruktúra
V minulom období boli obce Kysúc zaraďované medzi obce Slovenska z najnižším stupňom vzdelania. V ostatnom období však dochádza k rapídnej zmene. V porovnaní so sčítaním v roku 1991 dochádza k znižovaniu počtu obyvateľov s najnižšími stupňami vzdelania. Tento stav je však podmienený i vekovou štruktúrou obyvateľstva, čo znamená, že nižšie stupne vzdelania prípadne úplne bez vzdelania boli zväčša obyvatelia spadajúci do vyšších vekových kategórií. Postupným vymieraním starších obyvateľov dochádza k vyššie spomenutému poklesu. Na opačnej strane vyššie pracovné požiadavky a nároky na uplatnenie sa, dávajú silný podnet mladším vekových kategóriám dokončiť si v rámci individuálnych možností čo najvyšší  stupeň vzdelania.

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 bol však stále najväčší podiel obyvateľov so základným vzdelaním 29,4% (883 obyvateľov) z čo je 35,4% mužov (313) a 64,6% žien (570). Vysvetlenie tohto stavu sčasti nájdeme opäť vo vekov štruktúre, nakoľko v obci prevládajú vo vyšších vekových kategóriách práve ženy a možno predpokladať, že väčšina z nich má základné vzdelanie. Druhým najpočetnejším vzdelanostným stupňom bolo učňovské vzdelanie bez maturity, ktoré zahŕňa 26,4% obyvateľov. Tu však prevládal počet mužov (516 čo je 65%) nad ženami (278 čo je 35%). Treťou najpočetnejšou bola kategória s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou 11,2% (337 obyvateľov). Ženy tvorili z tejto kategórie 57% a muži 43%. Úplné stredné učňovské vzdelanie s maturitou tvorilo zo vzdelanostnej štruktúry obce 3,8% (113 obyvateľov). V tejto kategórii prevládali podľa očakávania muži o 43,4% nad ženami (muži 81, ženy 32) nakoľko táto kategória zahŕňa skôr mužské profesie. Do kategórie úplné stredné všeobecné vzdelanie sa hlásilo 3,5% obyvateľstva. V tejto kategórii opäť prevyšujú ženy (76 čo je 71,7%) nad mužmi (30 čo je 28,3%). Vysokoškolské vzdelanie, ktoré zahŕňa magisterské, inžinierske a doktoranské tvorilo 3% z celkového počtu obyvateľov. Ženy tvorili v rámci tejto kategórie 60,7% (54) a muži 39,3% (35). Za ňou nasledovala kategória stredné odborné bez maturity 1,3% (muži 25, ženy 15), vyššie 0,6% (muži 7, ženy 10). Kategóriu bez školského vzdelania uviedlo 19 obyvateľov (0,6%). Z toho bolo 14 žien a 5 mužov.  Vzdelanie neudalo 0,7% (20) obyvateľov. Zvyšných 19,5% tvorili deti do 16 rokov.

Ak by sme uvedené kategórie zhrnuli do štyroch základných tried: základné, stredné, úplné stredné a vyššie možno konštatovať, že ženy v obci vzdelanostne prevyšujú nad mužmi a to i napriek skutočnosti že prevládajú v kategórii so základným vzdelaním. Je to však spôsobené jednak ich vyšším počtom a už spomenutou vekovou štruktúrou. Na tomto mieste by možno bolo zaujímavé porovnať vzdelanostnú štruktúru jadra a kopaníc obce avšak nedostupnosť štatistických údajov to neumožňuje.