Súčasná bytová kultúra nesie stopy hospodársko-spoločenských vzťahov štyroch období – feudálneho, kapitalistického, socialistického a obdobia po roku 1989. Vývoj staviteľstva a bývanie v obci značne ovplyvňujú hospodársko-sociálne pomery a ich prerod v ňom súvisí s celkovou premenou hospodársko-spoločenskej štruktúry. Krajne nepriaznivé materiálne pomery boli hlavnou príčinou, že obyvateľstvo denne zápasiace o existenciu nemalo nijaké možnosti dosiahnuť zlepšenie úrovne bývania a až do prvej svetovej vojny sa muselo uskromňovať so starou tradičnou bytovou kultúrou.


Kvalita domového a bytového fondu bola na nízkej úrovni, prevažná väčšina domov bola postavená z dreva bez akejkoľvek vybavenosti. Priaznivejší obrat badať po roku 1918, keď nastáva určitý rozmach vo výstavbe a z materiálov sa začínajú používať pálená tehla a kameň. Priam revolučné zmeny v stavebníctve nastali po druhej svetovej vojne, kedy dochádza k masívnej výstavbe rodinných domov. Politicko-spoločenské zmeny v roku 1989 spôsobili okrem iného i otvorenie trhu so stavebným materiálom, čo umožnilo realizovať individuálne predstavy stavebníkov a využívanie i netradičných a moderných materiálov v rôznom prevedení. V súčasnej dobe možno badať sporadickú výstavbu novostavieb avšak omnoho markantnejšia je prebiehajúca rekonštrukcia a zmodernizovanie domácností. Jej rozsah už však nie je ako v minulosti podmienený dostupnosťou stavebných materiálov a technológií ale predovšetkým ekonomickou a finančnou situáciou stavebníka.

V poslednom období sa okrem ekonomickej stránky veci podpisuje na zníženej frekvencii novostavieb neexistencia územného plánu obce a vo väčšej miere i nevyriešené majetko-právne pomery vlastníkov domnelých stavebných parciel.


Domový fond
Počet trvalo obývaných domov vo Vysokej nad Kysucou mal až do roku 1991 stúpavú tendenciu. Prispieval k tomu jednak postupný rast obyvateľstva (do roku 1970) a výstavba nových rodinných domov. Sčítanie ľudí, domov a bytov v roku 1991 odhalilo skutočnosť, že v porovnaní s rokom 1980 dochádza k opačnému procesu, teda k poklesu počtu trvale obývaných domov. Tento proces dokonca pokračoval i ďalej čo dosvedčuje údaj 808 trvale obývaných domov podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Podobné minimum v počte trvale obývaných domov možno badať až v roku 1930, kedy bolo štatisticky vykázaných 822 trvale obývaných domov.

Trend poklesu počtu trvale obývaných domov si však nemožno vysvetľovať ako pokles celkového počtu rodinných domov ale ide tu o vyľudňovanie vekovo starších domov. Dôkaz tohto tvrdenia možno vidieť v sledovaní vývoju počtu domov za posledných 30 rokov. Podľa sčítania v roku 1970 bolo v obci 1021 domov a z tohoto počtu bolo 963 trvale obývaných čo predstavuje 94,1%. V roku 1980 dochádza k nárastu počtu domov na 1123 ale znižuje sa počet trvale obývaných domov na 961 (85,6%). Tá istá situácia sa opakovala i v roku 1991, kedy bolo v obci 1170 domov a z toho bolo 866 trvale obývaných čo činí 74%. Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 bolo v obci Vysoká nad Kysucou 1295 stavieb s priradeným súpisným číslom z ktorých bolo 808 trvale obývaných. Znamená to fakt, že 62,4% z nich je trvale obývaných. Rast počtu domov v sledovanom období možno vysvetliť jednak výstavbou nových rodinných domov ale jednak i prestavbou pôvodných hospodárskych budov na rekreačné chalupy, ktoré sú následne preraďované do domového fondu. Možno teda konštatovať, že  zatiaľ čo stúpa počet rodinných domov klesá percento ich obývanosti.

Podiel počtu trvale obývaných domov je v rámci obce celoplošná záležitosť čo znamená, že nemožno túto skutočnosť stotožňovať výlučne s kopanicami alebo jadrom. V rámci vyššie spomenutého 30 ročného obdobia však možno pozorovať, že percentuálny podiel trvale obývaných domov na kopaniciach je vyrovnanejší (pohybuje sa v rozmedzí 38,4% až 43,2%) ako podiel trvale obývaných domov v jadre obce (56,8% až 62,3%). Podľa sčítania v roku 2001 bolo v jadre obce 503 (62,3%) trvale obývaných domov a na kopaniciach 305 (37,7%) trvale obývaných domov čo znamená, že za posledných 30 rokov je na kopaniciach najnižší podiel trvale obývaných domov a najvyšší podiel trvale obývaných domov v jadre obce. 


Bytový fond
Pri sledovaní vývoju bytového fondu logicky nachádzame paralelu z domovým fondom. Podobne ako u domového fondu z rastúcim počtom domov rástol až do sčítania ľudí, domov a bytov roku 1991 i počet bytov. Súviselo to predovšetkým z výstavbou nových viacbytových rodinných domov. Avšak v porovnaní s počtom bytov v roku 1980 vidíme,  že v priebehu dekády došlo k poklesu počtu bytov (podobne ako domov) a tento pokles pokračoval i v ďalšom období čo dokazuje sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.

Ak by sme sledovali, podobne ako u domového fondu, vývoj bytového fondu za posledných 30 rokov opäť možno konštatovať, že zatiaľ čo počet bytov rástol počet trvale obývaných bytov klesal. Výnimkou je iba údaj z roku 1980 kedy došlo k nárastu počtu trvale obývaných bytov. V roku 1970 bolo v obci vykázaných 1039 bytov z čoho bolo 989 trvale obývaných a to predstavuje 95,2%. V roku 1980 dochádza k vyššie spomenutej „anomálii“ kedy počet bytov v obci dosiahol 1193 a zároveň vzrástol oproti roku 1970 i absolútny počet trvale obývaných bytov na 1029. Avšak trvale obývané byty v roku 1980 tvorili 86,3% čo je oproti roku 1970 pokles takmer o 9%. Vzniknutú situáciu možno vysvetliť skutočnosťou, že práve v tomto období dochádza k prudkému nárastu počtu nových domov, čo dokazuje i vývoj situácie vo vyššie spomenutom domovom fonde. Práve v tejto dekáde došlo k výstavbe tzv. Novej kolónie. Nové domy boli prevažne dvoj a troj bytové avšak obývaný bol iba jeden byt. Nasťahovaní obyvatelia z väčšej časti pochádzali z kopanice Vrchrieka, kde opustili pôvodné rodičovské drevené domy. V následnom sčítaní ľudí domov a bytov dochádza opätovne k nárastu počtu bytov na 1232 ale zároveň i k absolútnemu poklesu trvale obývaných bytov, ktorých bolo 927 čo predstavuje 75,2%. Najnižšie percento podielu medzi počtom bytov a počtom trvale obývaných bytov od roku 1970 bolo podľa sčítania ľudí, domov a bytov v roku 2001, kedy bolo v obci 1351 bytov a z toho bolo 920 trvale obývaných čo predstavuje 68,1%.  

Pri rozčlenení obce na jadro a kopanice možno vidieť, že v období posledných 30 rokov dochádza k poklesu počtu obývaných bytov ako na kopaniciach tak i v jadre. Táto situácia je adekvátna vývoju vo vyššie uvedenom domovom fonde, kde je i vysvetlená. V tomto období však dochádza k situácii, kedy stúpa podiel počtu trvale obývaných bytov (57,6 až 64,8%) v jadre obce a klesá podiel (35,2 – 42,4%) trvale obývaných bytov na kopaniciach, pričom podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov  od roku 1970 dosahujú hodnoty podielu trvale obývaných bytov v jadre svoje maximum (64,8%) a na kopaniciach svoje minimum (35,2%) práve v roku 2001.

Počas sčítania obyvateľov, domov a bytov boli byty v obci zaradené do 4 základných kategórii:
I. kategória – byty s ústredným , diaľkovým a etážovým kúrením (na plyn, elektrinu a na tuhé palivá mimo bytu) alebo s elektrickými kachľami, prevažne s úplným základným príslušenstvom
II. kategória – byty s vyššie uvedeným vykurovaním, ale bez základného vlastného príslušenstva alebo byty bez tohto vykurovania ale s úplným základným príslušenstvom
III. kategória – byty bez vyššie uvedených druhov vykurovania, buď iba s kúpelňou alebo iba so splachovacím záchodom
IV. kategória – byty vyššie uvedených druhov vykurovania, bez základného alebo iba s neúplným základným príslušenstvom

V I. kategórii sa podľa sčítania v roku 2001 nachádzalo 571 trvale obývaných bytov čo z celkového počtu predstavovalo 62,1%. Najpočetnejšou časťou tejto kategórie boli byty postavené v rokoch 1946 až 1970, ktorých bolo 263 (46,1%). V rokoch 1971 až 1980 bolo postavených 169 bytov tejto kategórie čo predstavuje 29,6. Možno teda povedať, že najväčšia časť bytov (teda i domov) bola postavená práve v období od roku 1971 do roku 1980, nakoľko prvá časť zahŕňa byty postavené v priebehu 24 rokov. Skutočnosť, že toto obdobie výstavby je najpočetnejšie iba potvrdzuje vyššie načrtnutý vývoj domového a bytového fondu. Tretím najpočetnejším je obdobie 1981 až 1990, kedy bolo postavených 63 bytov (11%). 46 bytov (8,6%) spadajúcich do tejto kategórie bolo postavených v rokoch 1991 až 2001. Stojí však za zmienku, že i v tejto kategórii sa nachádzajú i byty zo skoršieho obdobia výstavby 1920 až 1945 – 24 bytov (4,2%), 1900 až 1919 – 1 byt (0,23%), nezistené a do 1899 – 5 bytov (0,9%).   

V II. kategórii sa nachádzalo 98 bytov čo predstavuje 10,7%. I v tejto kategórii je najpočetnejšia časť bytov postavených v rokoch 1946 až 1970, ktorých bolo 59 (60,2%) a druhou najpočetnejšou 20 (20,4%) sú byty postavené v rokoch 1971 až 1980. Ostatné percento tvoria byty postavená v inom období.
Početnosť bytov patriacich do I. a II. kategórie postavených v skorších obdobiach výstavby svedčí o snahe modernizovať bývanie v obci.

Najmenej početnou je III. kategória do ktorej spadá 32 bytov čo tvorí 3,5%. V tejto kategórii je opäť najpočetnejšia skupina bytov postavená v rokoch 1946 až 1970, ktorých bolo 22 (68,8%).  Po dva byty spadali do kategórií 1920 – 1945, 1971 – 1981, 1981 – 1990. Do kategórie nezistené a do 1899 spadali 4 byty. Z obdobia výstavby 1991 až 2001 a 1900 až 1919 nebolo v tejto kategórii žiadne zastúpenie.

Druhou najpočetnejšou však bola IV. kategória, do ktorej spadalo 219 bytov čo predstavuje 23,8%. V tejto kategórii však najmenšie zastúpenie (2 byty) mali byty postavené v rokoch 1971 až 1980 a podľa očakávania sa v tejto kategórii nenachádzali byty postavené v rokoch 1981 až 2001. Opäť najpočetnejšou bola skupina bytov postavená v rokoch 1946 až 1970, ktorých bol 97 (44,3%). Avšak vidieť tu, že početnejšie sú zastúpené skoršie obdobia výstavby 1920 až 1945 – 78 bytov (35,6%), 1900 až 1919 – 25 bytov (11,4%), nezistené a do 1899 – 17 bytov (7,8%).

Početnosť I. kategórie dokazuje modernú úroveň bývania v obci a snahu obyvateľov o rekonštrukciu a zmodernizovanie trvale obývaných bytov. Z jadra obce boli postupnou výstavbou však vytlačené byty postavené v skorších vekových obdobiach (pred rokom 1946) a postupne nahradené mladším bytovým fondom. Na druhej strane i keď dochádza na kopaniciach k rekonštrukcii bytového (taktiež i domového) fondu tento ostáva i naďalej v IV. kategórii nakoľko slúži iba na rekreačné využitie. Výnimkou sú však vyššie spomenuté strediskové kopanice, kde taktiež dochádza k „omladzovaniu“ bytového fondu.

Hlavný vplyv na zaradenie bytu do bytových kategórií ma jeho vybavenie a pripojenie na siete miestnej infraštruktúry. S postupným vývojom a taktiež zložitejšou ekonomickou situáciou, ktorá len málo obyvateľom umožňuje stavať nové byty (domy) však možno predpokladať, že  niektoré z bytov postavených v skorších obdobiach a nachádzajúcich sa v III. a IV. kategórii postúpia do prvých dvoch kategórií.