Dopravné siete, ich orientácia, technická úroveň a hustota sú podmienky, ktoré sprostredkúvajú vzájomné vzťahy obce so susednými obcami ale tým i s celým regiónom Kysúc. Sú tak i predpokladom optimálneho teritoriálneho rozdelenia ekonomickej aktivity. Železničná a cestná doprava prepravuje podstatnú časť osôb, nákladov, pretože ostatné druhy dopravy zatiaľ nemajú väčší význam.


Železničná doprava
K ukončeniu stavby tzv. „Trenčianskej župnej miestnej dráhy Čadca – Makov“, došlo v lete roku 1914. Jej vybudovanie v obci umožnil spolok bývalých urbaristov, zakúpením kmeňových účastí tejto dráhy v hodnote 65.000,– vtedajších korún, ktoré spolok získal predaním urbárskeho lesa vo Vysokej nad Kysucou. Je to jednokoľajová neelektrifikovaná trať s maximálnou povolenou dĺžkou vlaku 100m a najväčšou povolenou traťovou rýchlosťou 50km/h. Trať je zaradená v triede zaťaženia C2 a je vedená pod číslom 128. Umožňuje spojenie s I. hlavným ťahom č. 320 Žilina – Čadca – Nový Bohumín. Intenzita dopravy za 24 hodín je 23 vlakov. So zvyšovaním počtu vlakov sa neuvažuje. Práve naopak, v poslednom období dochádza k poklesu počtu vlakov. V porovnaní s rokom 1991 poklesla intenzita železničnej dopravy za 24 hodín o 9 vlakov.  Situácia sa zhoršuje hlavne veľkými dopravnými nákladmi a nemožnosťou elektrifikácie tejto trate. Treba však spomenúť, že postupne dochádza k výmene vozového parku a vagóny staršieho dáta výroby sú nahradzované novšími typmi. V obci má trať vybudované dve železničné stanice – Vysoká nad Kysucou s priamou nadväznosťou na centrum obce a zastávku SAD, na ktorej je i zriadená stála pracovná služba a železničná stanica Nižný Kelčov, z ktorej je priama nadväznosť na autobusové spoje smerujúce do časti obce Vyšný Kelčov.

Trať slúži predovšetkým osobnej preprave a len v malej časti na prepravu priemyselných surovín a výrobkov. V minulosti zohrávala zastávka v ústredí dôležitú úlohu pre export a import surovín z bývalého závodu ZŤS. V súčasnosti je zastávka využívaná na nákladnú dopravu už iba sporadicky.


Cestná doprava
Dominantnou cestnou komunikáciou je cesta II/487 Čadca – Turzovka – Makov, ktorá tvorí hlavnú dopravnú ale i urbanizačnú os. Obcou prechádza v dĺžke 6,770 km. Tvorí spojnicu ciest hlavnej cestnej siete vedenej z územia Českej republiky na Slovensko a to I/11 Ostrava – Čadca – Žilina a I/18 Česká republika – Bytča – Žilina. Intenzita dopravy na ceste II/487 dosahuje hodnotu 2050 vozidiel za 24 hodín.

Ďalšou cestou lokálneho charakteru je cesta III/48778 v dĺžke 3,350 km, ktorá sa pripája na cestu II/487 v časti Nižný Kelčov. Obe cestné komunikácie sú pod správou VÚC Žilina. Stále častejšie sa však hovorí o prechodu ciest III. triedy pod správu obce. Znamenalo by to pre obec nemalé problémy spojené predovšetkým z údržbou tohto ťahu počas zimných mesiacov.

Základný komunikačný skelet doplňujú miestne obslužné a prístupové komunikácie v celkovej dĺžke 69,258 km. Z tejto dĺžky tvoria 24,990 km (36,1%) komunikácie, ktoré vyhovujú premávke všetkým druhom motorových vozidiel. Ich povrch je spevnený asfaltom v malej miere iba penetráciou. V roku 2003 bola časť miestnych komunikácií (cca 2 km) v rámci úpravy po plynofikácii spevnená asfaltom a to predovšetkým v časti obce u Vojtkov, u Gajdicov a u Dúbravov. Miestne komunikácie s obmedzeným prístupom motorových vozidiel z dôvodu šírkového usporiadania, prevýšenia a nedostatočných smerových oblúkov, teda neprístupné autobusom, nákladným motorovým vozidlám s prívesom a podobne, tvoria z celkovej dĺžky miestnych komunikácií 63,9% čo je 44,268 km. Ťažšie dostupné komunikácie sú zjazdné iba sezónne. Zimnú údržbu vykonáva obec na miestnych komunikáciách v celkovej dĺžke 56,611 km čo predstavuje 81,7% z celkovej dĺžky miestnych komunikácií.

Hromadná doprava je zabezpečovaná SAD prímestského charakteru, ktorej linky sú vedené za zamestnanosťou do Ostravy, Turzovky, Frýdku Mýstku, Žiliny, Čadce a Rožnova pod Radhoštěm. Frekvencia spojov však nie je na vyhovujúcej úrovni a dopravný podnik sa stále snaží o zníženie počtu autobusových spojov. Tu vzniká priestor pre súkromných dopravcov, ktorí sa snažia doplniť chýbajúce autobusové spoje avšak iba v ekonomicky atraktívnych časoch, teda v čase dochádzky do zamestnania resp. odchádzky obyvateľov zo zamestnania. Absolútne nevyhovujúca frekvencia spojov je v odľahlejších častiach obce, pričom najväčšie cestovné problémy majú obyvatelia osady Semeteš.
Autobusové zastávky sú ako majetkom tak i pod správou obce, ktorá sa stará i o ich údržbu. Sú dostatočne a viditeľne označené. Z celkového počtu 27 zastávok v oboch smeroch je 14 z nich zabezpečených dopravným zálivom. Zvyšné pôsobia ako krátkodobé dopravné bodové závady. Ochranné plechové a drevené búdky sú vybudované na 16-tich z nich a každá je označená tabuľou s názvom zastávky.
Čistenie a údržba miestnych komunikácií je nepriamo platenou službou prostredníctvom daní. Geografická poloha obce však zapríčiňuje, že tento výnos je nedostatočný a správu a údržbu miestnych komunikácií, či už v lete (údržba a výstavba) ale predovšetkým v čase zimných mesiacov (rozorávanie) musí obec financovať z vlastných finančných zdrojov.


Pešia doprava
Problematike pešej dopravy bola doposiaľ v obci venovaná len veľmi malá pozornosť. Počas rekonštrukcie cestného ťahu II/487, ktorý bol v ústredí obce poškodený povodňou v roku 1987, bola cesta rozšírená čo umožnilo zrealizovať výstavbu chodníka v dĺžke 700 m. Po ukončení zásahov do telesa cesty, z dôvodu výstavby plynovodu a plánovanej výstavby kanalizácie, sa predpokladá s dostavbou už existujúceho chodníka a jeho predĺženie priamo až do centra obce.

Sídelný typ reťazovej zástavby, ktorý sa uplatňuje i v obci Vysoká nad Kysucou, umožňuje pomerne jednoducho riešiť problematiku pešej dopravy výstavbou chodníkov pozdĺž hlavného a zároveň i jediného ťahu II/487. Tento predpoklad však nie je realizovateľný z dôvodu nedostatočnej šírky cestného ťahu a tesnej nadväznosti oplotenia súkromných pozemkov pozdĺž ťahu priamo na teleso cesty.


Statická doprava
O riešení statickej dopravy v obci, sa začalo uvažovať zároveň z rastúcou zástavbou a stúpajúcim stupňom automobilizácie, ktorý v roku 2001 dosahoval úroveň 1:13 čo znamená, že každý cca 13 obyvateľ v našej obci vlastní osobný automobil.

Pred ZŤS Vysoká je vybudované parkovisko o kapacite 40 osobných vozidiel. Ďalšie dve parkoviská, jedno o kapacite 15 osobných vozidiel a druhé o kapacite 30 osobných vozidiel, sú vybudované pred miestnym kostolom. V ústredí obce možno do kategórie parkovisko zahrnúť priestor v okolí budovy obecného úradu o kapacite približne 40 osobných vozidiel. Záchytné parkovisko o kapacite 20 osobných vozidiel sa nachádza priamo v centre obce oproti parku pred budovou obecného úradu. Pred areálom TJ SPARTAK Vysoká nad Kysucou je taktiež vybudované menšie parkovisko o kapacite 15 osobných vozidiel.

V časti obce u Sojkov je pri budove pohostinstva a potravín vybudovaný malý priestor na parkovanie s kapacitou 5 osobných vozidiel. Podobný parkovací priestor s kapacitou 10 osobných vozidiel je vybudovaný i v časti Nižný Kelčov taktiež pred budovou potravín a pohostinstva. V časti obce Vyšný Kelčov je najväčší priestor určený pre parkovane vybudovaný pred budovou potravín a pohostinstva. Toto parkovisko má kapacitu 25 osobných vozidiel.

Na železničnej stanici v ústredí sa nachádza  rozsiahly asfaltový priestor, ktorý bol vybudovaný pre účely nakládky železničných vagónov. V prípade potreby by bolo možné tento využiť ako núdzové parkovisko s kapacitou 70 osobných vozidiel.

Okrem spomenutých parkovísk sa v celej obci nachádza viacero menších priestorov o kapacite do 5 osobných vozidiel, ktoré je možno využívať ako dočasné parkoviská.