Charakteristika a rozšírenie živočíchov
Voľne žijúce živočíšstvo je jednou z hlavných zložiek prírody so závažnými vplyvmi na prostredie, rovnováhu  v prírode s ekonomickými dosahmi a s nenahraditeľným genofondom dedičných vlastností jednotlivých druhov. Živočíchy existujú a vyvíjajú sa v závislostí  od okolitého  prostredia aj činnosti človeka. Z ekologických faktorov, podmieňujúcich rozšírenie našej fauny sa najviac prejavuje výšková zonálnosť krajiny od nížin cez pahorkatiny po horské až vysokohorské pásma, vo Vysokej najmä stupeň podhorský a horský. Ďalej je tu vplyv svahovitého reliéfu a klímy s množstvom zrážok, ktoré spolu s nepriepustnými vrstvami  podložia vytvárajú napríklad podmienky pre vznik biotopov mokradí (dnes veľmi ohrozených), zosuvných oblastí typických pre pásmo flyšov a pod. Rozšírenie druhov vo veľkej miere podmieňuje expozícia. Výrazne sa prejavuje tiež vplyv človeka, okrem negatívnych zásahov aj tvorbou mozaikovej krajiny, pestrejšej ako pôvodné takmer výlučne lesnaté oblasti.
Zo zoogeografického hľadiska naša fauna prináleží do eurosibírskej  podoblasti palearktíckej oblasti. Živočíšne spoločenstvá majú charakter západokarpatskej podhorskej a horskej fauny. Podľa zoogeografického členenia (Atlas SSR, 1980) prináležia do vonkajšieho obvodu Západných Karpát (1. moravskoslovenský okrsok, 2. beskydský okrsok západný).
V lete máme možnosť vidieť celú farebnú paletu našich denných motýľov, kde okrem všetkých druhov babôčiek (Nymphalidae) patria k veľmi vzácnym aj dúhovec väčší (Apatura iris) a obidva druhy vidlochvostov (Papilio).
Pomerne bohato je zastúpená ríša vtáctva, ktorú tu prezentujú desiatky druhov. Hojne sa tu vyskytujú dravce zastúpené hlavne myšiakom lesným (Biteo buteo), jastrabom lesným (Accipiter gentilis), jastrabom krahulcom (Accipiter  nisus), sokolom myšiarom (Falco tinnuculus) a vzácnejšie aj včelárom lesným (Pernis apivorus) a sokolom lastovičiarom (Falco subbuteo). Vyskytuje sa tu aj najmenšia európska sova kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum). V posledných rokoch sa počas migrácie čoraz častejšie na rieke Kysuci objavujú volavky popolavé (Ardea cinerea).
V miestnych lesoch možno často vidieť srnčiu či diviačiu zver. Vzácnejšie sa v katastri obce Vysoká nad Kysucou môžeme stretnúť s jeleňom (Cervus elaphus) alebo jazvecom (meles meles).
Pozoruhodný je výskyt viacerých druhov montánneho charakteru (mlok vrchovský, drozd kolohrivec, bocian čierny, ďubník trojprstý, pôtik kapcavý, myšovka vrchovská, piskor vrchovský, hraboš mokraďový, jašterica živorodá, bystruška zlatá).


Relikty a endemity
Dnešné zloženie fauny je výsledkom vývoja v dávnych dobách, pričom bolo výrazne ovplyvnené najmä horotvornými pohybmi a dobami ľadovými a poľadovými  s prenikavými zmenami v charaktere podnebia, a tým aj  nástupu severskej fauny. Z vedeckých, vývojových a preto aj ochranárskych hľadísk takto zvlášť významné typy živočíchov predstavujú tzv. relikty a endemity.
Z reliktných druhov sa za  treťohorné  relikty udávajú piskor vrchovský, prípadne aj mlok karpatský. Z glaciálnych  reliktov bola zistená vzácna myšovka vrchovská (Sicista betulina), z vtáctva niektorí autori počítajú k reliktom druhy s tajgovým a boreoalpínskym  nesúvislým rozšírením (t.j. v severnej Európe a vysokých pohoriach) ako krivonos obyčajný, ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), orešnica perlová (Nucifraga caryocatactes), drozd kolohrivý.
Medzi cicavcami sú mnohé vzácne a ubúdajúce, ochranársky významné druhy, reliktné formy aj endemické, chránené pre kultúrny význam, príp. aj pre užitočnosť a to napríklad hmnyzožravce (piskory, netopiere) a dravce  sú  aj konzumenti a regulátori hmyzu, drobných cicavcov a zveri.