Základný vplyv na klimatické pomery regiónu má geografická poloha nadmorská výška a expozícia voči insolácii a prevládajúcemu prúdeniu vzduchu. Klímu výrazne ovplyvňuje dolinová poloha mesta, výškové rozpätie medzi dnom obce a jej horskou obrubou a orientácia doliny v smere prevládajúcich vetrov. V horskej  obrube obce  pribúda oblačnosť. Osobitne charakteristické je klesanie teploty a pribúdanie množstva zrážok s výškou. Dno obce má naopak výraznejšie teplotné a zrážkové rozdiely medzi letným a zimným obdobím a vyznačuje sa veľkým počtom dní s teplotnou inverziou.
Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti s mierne teplou a veľmi vlhkou klímou. Priemerná júlová teplota neklesá pod 16°C.


Teplota vzduchu
Na základe teplotných pomerov možno klímu obce hodnotiť ako mierne chladnú až chladnú so značnými rozdielmi teploty medzi dolinovými a vrcholovými polohami. Ubúdanie teploty s výškou udáva ročný teplotný gradient, ktorý v priemerne dosahuje hodnotu 0,6°C na každých 100 m výšky. Maximum teploty v roku pripadá na júl a minimum na január. Priemerná júlová teplota kolíše v rozpätí 16-17°C, vo vrcholových častiach klesá až na 11-12°C. Teplotný rozdiel medzi najnižšími a najvyššími polohami územia je práve v tomto období najväčší. V januári, v najchladnejšom mesiaci roka, teplotný priemer v dolinách klesá pod 4,5°C a na rozvodných chrbtoch až pod 7°C. Obdobie  s nočnými prízemnými mrazíkmi sa začína v prvej polovici októbra.
Typickým znakom teplotných pomerov územia je častý výskyt teplotných inverzií.
V období trvania inverzie sú teploty v dolinách nižšie než na priľahlých svahoch pohorí, teplota s výškou vzrastá a na hornej hranici inverznej vrstvy sa tvorí hmla a nízka oblačnosť. Teplotné inverzie sú celoročným úkazom. Najčastejšie sa však vyskytujú v zimnom období, keď trvajú aj niekoľko dní.


Oblačnosť
Vo Vysokej nad Kysucou je najväčšia oblačnosť okolo 70% v zime vplyvom častej hmly, alebo oblačnosti z hmly. Najmenšia oblačnosť je koncom leta a začiatkom jesene (55%).
Oblačnosť vzrastá od septembra do decembra a potom klesá do august. Najväčší počet jasných dní je v auguste, minimum pripadá na október.


Zrážky
Zrážky majú zo všetkých klimatických prvkov najpremenlivejší charakter. Zrážok je dostatok
A sú pomerne rovnomerne rozložené počas roka. Pomer medzi najsuchším a najvlhším mesiacom je 1 : 2. Miestne rozdiely v zrážkových úhrnoch vyplývajú z nadmorskej výšky a expozície voči prevládajúcemu smeru vetra. S výškou pribúda v priemere na každých 100 m 60-80 mm zrážok.
Najvyššie denné úhrny zrážok sa najčastejšie vyskytujú v období letných búrok. Sú to výdatné lejaky, obyčajne sprevádzané elektrickými výbojmi a hrmením. Na flyšovom podklade za výdatných dažďov často vznikajú zosuny a vytvárajú sa priaznivé podmienky na urýchlenú plošnú a výmoľovú eróziu. Najvyššie denné úhrny zrážok sa najčastejšie vyskytujú v júli, júni a v auguste. V zimnom polroku klesá výdatnosť zrážok, zrážky padajú prevažne v pevnom skupenstve a vytvárajú snehovú pokrývku. Prvé dni so snežením pripadajú priemerne na koniec októbra, prípadne začiatok novembra.
Posledné dni so snežením sa môžu ešte vyskytnúť koncom apríla, resp. začiatkom mája. Dĺžka obdobia so snehovou pokrývkou závisí najmä od nadmorskej výšky. Snehová pokrývka trvá 90 dní, v horskej obrube sa v priemere sneh udržuje až 110 dní. Maximálne výšky snehovej  pokrývky sa vyskytujú v januári.


Vietor
Vietor patrí medzi najdôležitejšie klimatické prvky, lebo je „nositeľom počasia“. Veterné pomery sú podmienené jednak všeobecnou cirkuláciou ovzdušia, jednak orografickými pomermi prevažujú západné vetry.
Oblasť je vcelku veterná, najviac veterných dní sa vyskytuje na jar, najmenej veterné je jesenné obdobie. Cez deň je najzriedkavejšie bezvetrie v prvých poludňajších hodinách a najčastejšie v nočných a skorých ranných hodinách.