Pôdny kryt územia sa diferencuje najmä pod vplyvom klimatických a hydrologicko-substrátovo-geomorfologických pomerov. Klimatické pomery, predovšetkým pokles teploty vzduchu a pribúdanie zrážok s nadmorskou výškou, členia pôdny kryt zonálne. Vertikálna zonálnosť  pôdneho krytu je typická pre všetky horské oblasti a prejavuje sa zákonitou zmenou pôdnych typov a subtypov  od úpätia po vrcholové časti pohorí. V rámci vertikálnej zonálnosti pôdneho krytu najnižšie pásmo tvoria nasýtené až nenasýtené hnedé lesné pôdy, ktoré siahajú zhruba do nadmorskej výšky 600-700 m. Vo vyšších polohách dominujú hnedé lesné pôdy nenasýtené (kyslé).
Hydrologické pomery ovplyvňujú formovanie pôdneho krytu, najmä na riečnych nivách, kde sa periodicky uplatňuje vplyv povodňových a poriečnych podzemných vôd. Podzemná voda ovplyvňuje trvalo pôdotvorný proces aj mimo riečnych nív, najmä v terénnych depresiách a v oblasti pramenísk. Vplyvom veľkého množstva zrážok a nízkej priepustnosti podložia značná časť pôd má nepriaznivý vodný režim s dlhodobým alebo sezónnym prevlhčením a s výraznými znakmi procesov oglejenia.
Typická je pre pôdy Kysúc skeletnatosť („kamenitosť“). Z hľadiska stupňa skeltnatosti môžeme pôdy zaradiť medzi stredne skeletnanté pôdy.
Obsah humusu v horských častiach je stredný 2 – 3%, v nižších častiach 2 – 5%. Lesné pôdy vo vrcholových polohách majú menej ako 2,5% humusu. Na ostatných plochách obsah kolíše medzi 2 – 5%.
Celková hĺbka pôdy v horských oblastiach je do 30 cm, v údolí je pôdy stredne hlboká, s hĺbkou 30 – 100 cm.


Pôdne typy
Hnedé lesné pôdy sú najrozšírenejším pôdnym typom v obci. Vyskytujú sa na silikátových zvetralinách a sú zastúpené viacerými subtypmi. Hlavným pôdotvorným procesom týchto pôd je proces sialitizácie.
Poľnohospodársky sa intenzívne využívajú najmä hnedé lesné pôdy oglejené. Hodnotíme ako stredne až málo úrodné pôdy, však predstavujú hlavnú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zrnitostne sú to pôdy ťažké s obsahom skeletu.
Oglejené pôdy (pseudogleje) sa viažu na hlboké, málo priepustné a mierne sklonené delúvia. Vplyvom malej priepustnosti a sklonitosti elementov reliéfu zrážková voda spôsobuje periodické prevlhčenie pôdneho profilu. Sú to ílovité až ílovitohlinité stredne až menej úrodné pôdy. Glejové pôdy sa vyskytujú lokálne na nivách a v zamokrených dnách terénnych depresii. Hladina spodnej vody sa pohybuje v hĺbkach 50-100 cm a spôsobuje glejový proces. Sú to málo úrodné pôdy a majú nepriaznivý hydrotermický  režim. Typickým predstaviteľom pôdneho krytu na riečnych uloženinách  sú nivné pôdy, ktoré patria do skupiny úrodných pôd. Pre nivné pôdy je charakteristický slabšie vyvinutý humusový horizont, ktorý bezprostredne prechádza do fluviálneho nánosu. Časť nánosov v korytách riek bez výrazného humusového horizontu označujeme ako pôdny typ rambla.


Pôdne druhy
Z pohľadu zastúpenia pôdnych druhov sa na území obce uplatňujú pôdy hlinité, miestami piesočnato hlinité až ílovitohlinité. Ílovité až ilovohlinité pôdy sa viažu na delúviá  budované ílovcami, ktoré ľahko zvetrávajú. Ílovitohlinité až íloveté pôdy sú často zamokrené a oglejené a priraďujeme k nim hnedé lesné pôdy oglejené a pseudogleje. Hlinité pôdy zaberajú najväčšie plochy delúvií a viažu sa na polohy, kde sa striedajú ílovce a pieskovce a žiadna z horním výrazne neprevažuje. K tomuto pôdnemu druhu zaraďujeme aj väčšiu časť nivných a glejových pôd na nive Kysuce.
Piesočnaté až hlinitopeisočnaté pôdy dominujú na zvetralinách relatívne odolnejších pieskovcov, na delúviách v najvyšších častiach pohorí a na silikátových riečnych uloženinách.


Erózia pôdy
Človek prenikavo zasiahol aj do vývoja pôdneho krytu. Za pozitívnu činnosť pokladáme správne agrotechnické postupy, pri ktorých sa prehĺbil humusový horizont, upravil sa hydrotermický režim pôd a chemické vlastnosti ornice. Vybudovaním umelých terás (pozn.: medze), ktoré sú typické pre celé Kysuce sa umožnilo intenzívnejšie využívať aj pôdy na svahoch a obmedziť eróziu pôd. Nesprávny spôsob orby, v minulých rokoch kolektívneho hospodárenia, rozoranie terás, odlesnenie strmých neterasových strání s plytkým pôdnym krytom a pastva urýchľujú procesy erózie pôd. Všetky formy erózie veľmi poškodzujú poľnohospodársku pôdu, lebo voda odnáša najjemnejšie častice pôdy, vyplavuje živiny a odstraňuje biologicky aktívnu ornicu.
V poslednom období dochádza zmenou spôsobu hospodárenia miestnej agrofarmy k zníženiu erózie pôdy a to predovšetkým prechodom od pestovania poľnohospodárskych plodín k chovu hospodárskych zvierat.