Regionálne – geomorfologické členenie
Ako súčasť podsústavy Karpaty a provincie Západné Karpaty územie obce Vysoká nad Kysucou tvoria oblasti Slovensko-moravské Karpaty a Západné Beskydy.
Slovensko-moravské Karpaty tu zastupuje celok Javorníky, ktorí zaberá južnú časť obce. Na území obce Vysoká nad Kysucou je tento celok zastúpený oddielom Vysoké Javorníky, ktorý sa člení na pododdiel Javornícka hornatina, tá zaberá celú južnú časť obce a Rakovská hornatina, ktorá na územie obce zasahuje iba okrajovo v juhovýchodnej časti.
Západné Beskydy sú na území obce zastúpené celkom Turzovská vrchovina, ktorá s pododdielmi Zadné vrchy a Hornokysucké podolie zaberá prevažnú časť obce.
Celok Javorníky dosahuje na území obce v porovnaní s Turzovskou vrchovinou vyšších nadmorských výšok. Najvyšším vrchom je Vrchtretina s nadmorskou výškou 925,5m.


Geomorfológia
Geomorfologická tvárnosť územia odzrkadľuje jednak petrografické zloženie jednotlivých štruktúr územia, tektonickú stavbu i erózno-denudačné procesy, ktoré sa v tejto oblasti uplatňovali po ukončení alpínskeho vrásnenia až po súčasnosť.
Územie obce, ktoré je budované flyšovým pásmom má hladko modelované tvary. Rieka Kysuca, pretekajúca v západno – východnom smere rozčlenila územie obce na dve časti s jednou pozdĺžnou dolinou. Do tejto doliny ústi priečna dolina vytvorená riekou Kelčovanka. Severozápadná časť územia obce, budovaná Západnými vrchami Turzovskej vrchoviny je rozčlenená malými priečnymi dolinami a eróznymi brázdami, vyformovanými miestnymi potokmi.
Typické flyšové erózne brázdy vytvorené miestnymi potokmi možno vidieť i v južnej časti obce, ktorú tvorí celok Javorníky.
Medzi typické javy na Kysuciach patria zosuvy, ktoré je možno vidieť v ktorejkoľvek časti obce.
Medzi historické antropogénne tvary územia obce patria i tzv. medze, ktoré vznikli intenzívnym obhospodarovaním parciel vo vertikálne  náročnom teréne. Časť z nich bola v čase kolektivizácie poľnohospodárstva rozoraná.