Miestna časť obce Jedľovník je vytýčená povodím Jedľovníckeho potoka. Vstup do Jedľovníka je takmer kilometer dlhou tiesňavou vytvorenou západnými svahmi Dučkova 795 m a severovýchodnými svahmi rázsochy vrchu Vrchtretina 925 m. Z hlavnej cesty (č. II/487) od Širokého mostu je to do Jedľovníka (ku kaplnke) 2,4 km.

thumb jedlovnik mapa

 

Toto územie ohraničujú kóty Luby 911 m a Dučkov 795 m z východnej strany, Vrchtretina 925 m a jeho severovýchodná rázsocha zo západu a južnú hranicu vytvára hranica katastrov s obcou Veľké Rovné.

Kataster Veľkého Rovného prechádza zo západného vrcholu Luby takmer po spádnici k Jedľovníckemu potoku (ktorý je na dobových mapách označený aj ako Kováčovský potok - podľa osady Kováčovce v k. u. Rovného). Potom hranica katastrov vedie Jedľovníckym potokom až po sútok s ľavostranným prítokom „Pod Šatinkou“ a jeho korytom až k prameňu pod hotelom Pančava.

Potok Jedľovník pramení v nadmorskej výške asi 815 m na severozápadnej rázsoche vrchu Mraznica 903 m n. m. nad osadou Varáčkovce (k.ú. Veľké Rovné). Od prameňa tečie severným smerom až po ústie do rieky Kysuce, kde sa vlieva v n. v. 545 m ako pravostranný prítok poniže Širokého mosta, a má dĺžku 5,1 km. Jedľovnícky potok bol v mapách II. VM r. 1824 označený ako „Dutsko B“. V najpodrobnejšie spracovaných vojenských mapách II. VM (cca 1824) je na tomto území miestnej časti Jedľovník zaznačených 11 osád (Dutskov, Mohilatzi, Podluptze, Huntsitzi, Ssarok, Melotovja, Ssuratzi, Gjurtsitzi, Drabek, Bugalovja a Hossovja) s približne 60-timi chalupami, čo svedčí o veľkom počte a hustote obyvateľov v tomto období. V súčasnosti je tu celkom 5 osád a 39 domov s pridelenými súpisnými číslami.

K obci Vysoká nad Kysucou bolo územie Jedľovníka pričlenené z pôvodného chotára Veľkého Rovného až v roku 1902.

Zaujímavosťou je, že v žiadnej z máp troch vojenských mapovaní Uhorska medzi rokmi 1764-1884 sa názov Jedľovník – vo význame sídla neobjavil. Ako Jedlownik je uvádzaný len názov potoka v I. VM a Jedlovnik v III. VM. V II. VM z r. 1810-1864 je tento potok označený ako Dutsko B.

Pri vstupe do Jedľovníka, asi v tretine úžiny stojí po pravej strane cesty „Zelený kríž“. Miestni obyvatelia mu tak hovorili pre farbu, ktorou býval a aj je natretý.

Druhý kríž je postavený pri sútoku Jedľovníckeho potoka s pravostranným prítokom prameniacim severne pod vrcholom Luby v n. v. 875 m. Postavený bol v roku 1903 miestni obyvatelia ho volajú „Biely kríž“.

 

1. Jedľovník

Jedľovník ako „hlavná“ osada tejto miestnej časti má zástavbu roztrúsenú v nadmorskej výške 615-680 m medzi Jedľovníckym potokom a jeho pravostranným prítokom prameniacim pod vrcholom kóty Luby 911 m. Na sútoku týchto potokov bol v r. 1903 postavený Biely kríž.

Text v monografii obce Vysoká nad Kysucou, vydanej v roku 2014 uvádza: „Ďalšia kaplnka zasvätená úcte Panny Márie Lurdskej bola postavená bohatým Vysočanom Jozefom Krutošíkom v roku 1888 v doline Šatina-Jedľovník. Išlo o kaplnku z pevného materiálu s vežou, kde jej zakladateľ zaobstaral asi 100 kg zvon“. Tu si dovolím poznámku k pôvodu pána Krutošíka: v čase výstavby kaplnky bola , ako som uviedol v úvodnej časti, táto časť obce (spolu s ďalšími časťami Dučkov, Šatina, ...) až do roku 1902 katastrálnym územím Veľkého Rovného.

Na východnom okraji osady bola pravdepodobne v prvej dekáde 20. storočia postavená murovaná jednotriedna škola, s bytom pre učiteľa, v ktorej sa vyučovalo až do roku 1956. V rokoch II. svetovej vojny navštevovalo túto školu 30-35 detí, ktoré okrem Jedľovníka dochádzali aj z priľahlých osád: z celej Šatiny, Dučkova, od Žilinčiari, z Vrchrieky a zo samoty U Malej, ktorá už patrila do Veľkého Rovného. Od roku 1956 navštevovali žiaci „novú školu“ postavenú neďaleko kaplnky. Táto prešla kúpou do súkromného vlastníctva a je súčasťou novej účelovej stavby.

Susednými osadami sú: sv smerom Dučkov vzdialený vzdušnou čiarou 700 m a smerom západným Predná Šatina (300 m vzdušnou čiarou). 

 

2. Predná Šatina

Osada sa nachádza na severovýchodnom úpätí kóty Vrchtretina 925 m. Tento vrch je zároveň najvyšším bodom katastra Vysokej nad Kysucou. Osada sa rozkladá v nadmorskej výške 645-680 m. V mape z roku 1824 je osada pomenovaná Melotovja.

Kríž na severnom okraji osady sa spomína už v r. 1901 a je postavený pri chodníku, ktorým obyvatelia zo Šatiny chodievali „skratkou“ k dopravným spojom na Nižný Kelčov. Od kríža to bolo 2 km.

Susedné osady sú Jedľovník – 300 m východne a Stredná Šatina 300 m jjz.

 

3. Stredná Šatina

300 m jz od Prednej Šatiny je Šatina Stredná. Domy sú postavené v nadmorskej výške 690 - 700 m. V priestore tejto samoty a jej tesnom okolí sú v mape z r. 1824 zakreslené dve osady Ssuratzi, Gjurtsitzi. Dnes je už táto samota, okrem jednej chalupy, asi odsúdená na zánik.

Susedné osady: 300 m ssv Predná Šatina a 350 m jjz Zadná Šatina

 

4. Zadná Šatina

Poslednou zo "Šatín", osád na východnom úpätí kóty Vrchtretina, je Zadná Šatina (700 - 740 m. n. m.). Aj keď sa tu nachádza ešte 10 domov so súpisnými číslami, boli na tomto priestore v roku 1824 tri sídla Drabek, Bugalovja a Hossovja s takmer raz toľkým počtom chalúp.

V osade stojí murovaní kaplnka s dvoma vežičkami, ktorú postavil miestny obyvateľ Juraj Šurlák za pomoci rodinných príslušníkov. Peniaze na jej postavenie poskytla z Ameriky Anna Drábiková, rod. Šurláková. Kaplnka bola vysvätená v roku 1964. Obyvatelia tejto osady, ktorí tu ešte trvalo bývajú, využívajú na dopravu zastávku SAD Makov, Pančava vzdialenú „len“ 900 m. Na zastávku Vysoká, Široký most to majú 3,5 km. Susednou samotou je Stredná Šatina 350 m ssv smerom.

 

5. Dučkov

Osada Dučkov sa rozkladá v nadmorskej výške 680-720 m n. m. na južnom slnečnom svahu kóty Dučkov vrch 795 m. V mape z roku 1824 je zakreslených 18 obývaných chalúp. V súčasnej dobe má osada 11 domov s prideleným súpisným číslom.                                                                                             

Napriek nadmorskej výške, no vplyvom južnej expozície terénu,  v osade každoročne dozrieva hrozno.Susednými osadami je osada U Žilinčiari vzdialená 480 vzdušnou čiarou východným smerom a osada Jedľovník nachádzajúca sa 750 m juhozápadne.