V kanonickej vizitácii farnosti vo Vysokej z r. 1798-1803 sa v hlave I. uvádza: Tento kostol je umiestnený takmer uprostred dediny, v skutočnosti však časť obyvateľstva Vysokej žije mimo obce, pretože sa cez hory a údolia rozprestiera až k hraniciam Moravy a tak osadníci z Kelčova s vrchármi v Opálenom a Zlomenej roztrúsení na sever sú dve aj pol hodiny ... vzdialení od kostola. Pokiaľ sa budeme držať uvedeného a názov Zlomená priradíme k dnešnej Zlámanej, tak severnejšie sa už rozprestiera len miestna časť Zátoka – uvádzaná v tejto vizitácii ako Opálené. Po konzultácii na okresnom múzeu v Čadci, kde majú sústredené historické názvy obcí a ich častí, sa však žiadny podobný výraz nenašiel.

thumb zatoka mapa

Miestna časť Zátoka je rozložená na území horského celku Turzovská vrchovina, podcelok Zadné vrchy v údoliach Barylovho a Masnicovského potoka, ktoré od osady U Kubačkov tečú spoločne a v kornianskej Zátoke sa vlievajú do riečky Kornianka, ktorá pramení v katastri Vysokej nad Kysucou cca 200 m sv od najvzdialenejšej osady Vysokej Zadného Beskydu (U Krasuľov). Územie Zátoky je (spolu s územím „Rovnianskych vrchov“ – osady U Šupíkov, U Solíkov a časť Vrchrieky) patria do povodia iných vodných tokov ako Kysuce, ktorá odvodňuje ostatnú časť katastrálneho územia Vysokej. Zo severozápadu – od hranice katastra s Korňou až po kótu Lukovice (aj U Tucha) 898 m – hraničí Zátoka s Českou republikou. Hranica pritom tvorí hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom.

Pozorný návštevník si môže v blízkosti štátnej hranice na viacerých miestach v úseku od kóty Bobek 871 m až po Korytovo 881 m (u chaty Kmínek) všimnúť pozostatky zákopov vybudovaných Wermachtom pred koncom II. svetovej vojny.

Priestor medzi osadami až po Zadnú Zátoku vypĺňa kultúrna poľnohospodárska krajina, v súčasnej dobe takmer výhradne tvorená trvalými trávnatými porastmi, čo jej dodáva mimoriadne čaro.

Pri pohľade na Zátoku zo západu (okolie sedla Príslop) som presvedčený, že ide o najpôsobivejšie zoskupenie osád a samôt v rámci celých Kysúc a právom sa malo dostať medzi „7 divov Kysúc“, pretože to, čo je pre Kysuce najcharakteristickejšie – fenomén kopaničiarskeho osídlenia vo vytvorenom zozname určite absentuje.

Miestna časť Zátoka je najvzdialenejšou časťou obce z jej centra. Od Obecného úradu do Zadnej Zátoky je to 10,1 km – po ceste zjazdnej osobným autom. A do najvzdialenejšej osady Zadný Beskyd (U Krasuľov) dokonca 12 km! Autom je táto osada prísupná len pri prejazde cez Kavalčanky - miestna časť obce Bílá.

 

8.1 U Masnicov

Osada nachádza v nadmorskej výške 715-730 m.n.m. približne 300 m pod sedlom Príslop, ktorým prechádza miestna komunikácia do tejto časti obce. 100 m východne je samota Na záhrade.

 

8.2 Na záhrade

Samota s dvoma murovanými domami leží v nadmorskej výške 685-695 m. 100 m sv. smerom je samota u Kubalov a 100 m západne osada U Masnicov.

 

8.3 U Kubalov (675-690 m.n.m.)

Obrázok umiestnený na drevenom stĺpiku pri samote bol údajne postavený z pocitu previnenia. Po tom čo tu gazdiná s nevestou „ohŕňali“ zemiaky v prikázaný kresťanský sviatok, počas búrky, ktorá v deň prišla, im udrel blesk do chalupy, ktorá začala horieť. 250 m SV je samota U Baryla a 300 m východne osada U Kubačkov, 100 m západne samota Na záhrade.

 

8.4 U školy (665 m.n.m.)

V osade Zátoka sa začali žiaci vyučovať v roku 1875 v drevenom dome u pána Jozefa Cercha. S narastajúcim počtom školopovinných detí nepostačovali priestory na vyučovanie ani po neskoršom presťahovaní školy do väčších priestorov a tak v roku 1924 začali miestni občania z vlastnej iniciatívy s výstavbou drevenej jednotriednej školy v ktorej sa začalo vyučovať od roku 1925. V školskom roku 1932/33 navštevovalo školu 59 žiakov. Od 1.10.1933 fungovala po úpravách škola ako dvojtriedna.

V roku 1958 sa začalo s prestavbou školy na murovanú, v ktorej mali byť dve triedy a kabinet, no v šk. r. 1960/61 boli práce pozastavené. Neskôr sa v prestavbe pokračovalo a v prestavanej škole sa začalo vyučovať v školskom roku 1966/67. 

V šk. r. 1976/77 školu navštevovalo len 6 žiakov a preto bola škola po ukončení tohto školského roku definitívne zatvorená.

 (Podrobnejšie informácie nájdete v monografii obce Vysoká nad Kysucou).

 V poslednej dekáde 20. storočia bola prestavaná na rekreačné zariadenieSprávy pôšt a telekomunikácií  Bratislava.  V súčasnosti je súkromným  majetkom. 

 

8.5 U Kubačkov (650-660 m.n.m.)

Osada je rozložená pod školou na najnižšom mieste tejto miestnej časti pri sútoku Barylovho a Masnicovského potoka po oboch jeho stranách. 300 m západne je osada U Kubalov a 250 m SZ samota U Barylov.

 

8.6 U Barylov (680-685 m.n.m.)

Samota. 250 m JZ sa nachádza osada U Kubalov a 500 m SV osada Medzi potoky.

 

8.7 Medzi potoky (675-685 m. n. m.) 

Výstižný názov osady nachádzajúcej sa na slnečnom hrebienku medzi dvoma potokmi. Osadu tvoria zachované a udržiavané drevenice. Susedné osady: 500 m JZ samota U Barylov a 300 m V časť osady U Veselkov.

 

8.8 U Chrapkov

V smere z Vyšného Kelčova je k samote U Chrapkov potrebné odbočiť pred osadou U Gažákov vpravo. Samota s troma domami leží o 170 m južnejšie v nadmorskej výške 675 m. Susedná osada U Gažákov sa nachádza 220 m severne.

 

8.9 U Gažákov

Osada sa nachádza v nadmorskej výške 690-700 m. Susedné sídla U Veselkov 170 m východne, U Chrapkov 170 m južne a Medzi potoky 300 m západne.

 

8.10 U Veselkov (690-705 m. n. m.) Zadná Zátoka

Táto osada tvorí záver miestnej časti Zátoka. Z Vyšného Kelčova je vzdialená 3,6 km. Po odbočení vpravo, pri štokovci so sivou fasádou – sa po červenej turistickej značke dostaneme do Korne na zastávku SAD Korňa, Zátoka vzdialenú 800 m. Susedné osady – 170 m západným smerom je osada U Gažákov.  K ďalšej osade ležiacej zhruba severozápadne – U Ulčákov na Prednom Beskyde, treba prejsť po lesnej ceste 1200 m a prekonať stúpanie 110 m čo predstavuje cca 30-35 minút chôdze.

 

8.11 U Ulčákov (Predný Beskyd)

Osada sa nachádza v nadmorskej výške 790-815 m n. m. na východným smerom  vybiehajúcej rázsoche, v mapách nepomenovanej, kóty s n. v. 876,2. Pri dávnom rozhovore s miestnym obyvateľom Zátoky, U Veselkov som sa dopočul, že tomuto kopcu vravievali Bolehlava. Je to síce trochu nezvyčajné pomenovanie, ale neskôr mi to bolo potvrdené aj z iného zdroja. V historickej vojenskej mape z roku 1810 je pri tejto kóte názov Vyszoka.

Vzhľadom na svoju odľahlosť možno povedať, že osada bola v minulosti značne ľudnatá. Nachádza sa tu 10 domov s popisnými číslami, ktoré dnes už slúžia výhradne na rekreačné účely.

 

8.12 U Suranov (810 m)

Jedná sa o solitérnu chalupu. K najbližšiemu domu v osade U Ulčákov  je to vzdušnou čiarou  250 m a k najbližšiemu domu v osade U Krasuľov  320 m.

Od štátnej hranice s Českou republikou je vzdialená 105 m. Na breze pri prístupovej ceste bol umiestnený svätý obrázok, no neudržiavaný podľahol vplyvu počasia a dnes ho už pripomína len pár dosiek na zemi pod touto brezou. 

 

8.13 U Krasuľov (Zadný Beskyd, alebo tiež Čurobka)   (820-830 m)

Osada rozložená na juhovýchodnom svahu vrchu Bobek 871 m len 130 m od hranice s Českou republikou. Od centra obce Vysoká je vzdialená 12 km  a  od kostola vo Vyšnom Kelčove 5 km. Zo štátnej hranice nad osadou (dnes je tam turistický prístrešok) bolo za dobrého počasia vidieť na Veľkú Chochuľu 1753 m v Nízkych Tatrách, žiaľ rýchlo rastúce stromy v blízkosti to už dnes neumožňujú.

 

8.14 Najsevernejší bod obce Vysoká 

Najsevernejší bod obce Vysoká sa nachádza vo vzdialenosti 400 m (vzdušnou čiarou) severovýchodne od osady U Krasuľov. Leží na štátnej hranici s Českou republikou v mieste, kde sa stretávajú katastre obcí Vysoká nad Kysucou, Korňa (do r. 1954 Turzovka) a Bílá (okres Frýdek Místek). Tento bod môžeme považovať za totožný s hraničným kameňom osadeným ešte koncom 19. (alebo na začiatku 20.) storočia na ktorom sú vytesané prvé písmená názvov obcí  „H“ Hegyeshely (Vysoká po Maďarsky), „T“ Turzovka a „O“ Ostravice (obec Bíla vznikla odčlenením z katastra Ostravice v roku 1951). O kúsok ďalej západným smerom je hraničný kameň vyznačujúci hranicu medzi Uhorskom a Moravou.