Sample ImageNovember – mesiac, v ktorom sú častejšie ako inokedy navštevované cintoríny a hroby našich blízkych. Myslíme viac na tých, ktorých sme poznali a ktorých pozemská púť sa už skončila. „Dušičkové“ čaro cintorínov umocňuje záplava kvetov a blikotajúce svetlo kahancov.

Spomienka na zosnulých má svoju podobu v rôznych kultúrach a krajinách a tak ako ľudstvo aj ona prechádzala a prechádza svojím vývojom. V najstarších dobách našich dejín sa mŕtvi spopolňovali na hraniciach a popol sa ukladal do hlinených nádob a následne zakopával do zeme. Pohrebiská s nádobami nebývali veľmi označené a nachádzali sa zvyčajne až za obydliami. V 7. storočí vplyvom kresťanstva, byzantíncov i Avarov, prestali naši predkovia používať pochovávanie spaľovaním a prešli na kostrové pochovávanie do mohýl. Z mohýl sa neskôr vyvinuli ploché hroby, vystlané kôrou a trávou, s malým označením.
Kresťania náuku o smrti a úctu k zosnulým prevzali od Izraelitov. Cirkev vždy verila v konečné víťazstvo nad smrťou a v budúce zmŕtvychvstanie. Preto už od svojich začiatkov kresťania s úctou pochovávali svojich mŕtvych a modlili sa za nich. Dosvedčujú to mnohé svedectvá. Sv. Efrém Sýrsky vo svojom testamente zaprisaháva priateľov, aby nezabúdali na neho po smrti, ale aby podávali dôkazy svojej lásky tým, že nezabudnú prinášať za spasenie jeho duše almužny, modlitby a obety. Sv. Ambróz  písal jednému kresťanovi, čo sa zarmucoval nad smrťou svojej sestry: „Tvoja sestra si neželá tvoje slzy, ale modlitbu a obetu.“ Sv. Ján Zlatoústy pripomína kňazom, aby sa modlili k Bohu nielen za živých, ale aj za mŕtvych. Sv. Monika pred smrťou pripomenula Augustínovi a jeho bratovi: „Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi. Len o to vás prosím, aby ste pamätali na mňa pri Pánovom oltári.“
Sample ImageOsobitný sviatok Pamiatku zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Nariadil, aby sa 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny a prespevovali sa žalmy za mŕtvych. Ráno 2. novembra sa slúžila zádušná sv. omša a dvanástim chudobným sa dal obed. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila v celej západnej Cirkvi. Synoda v Trevíri v roku 1549 dovolila kňazom sláviť v tento deň tri sv. omše za zomrelých.
Pápež Ján Pavol II. pri príležitosti Pamiatky zosnulých pripomína: „Kresťanská modlitba za zosnulých, ktorá charakterizuje celý mesiac november, sa nemôže konať inak než vo svetle Kristovho vzkriesenia. Veď apoštol Pavol hovorí: ,A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna.. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí’ (1 Kor 15, 17. 19-20). Dnešný svet viac ako inokedy potrebuje znovu objaviť zmysel života a smrti v perspektíve večného života. Bez neho sa moderná kultúra namiesto toho, aby vyvýšila človeka a jeho dôstojnosť, paradoxne mení na kultúru smrti.“
Úctivé pochovávanie mŕtvych je jeden zo skutkov telesného milosrdenstva, ním vzdávame  česť Božím deťom  a chrámu Ducha Svätého.

Takto vysvietený a rožiarený bol kostol sv. Matúša a cintorín v ústredí obce počas Sviatku zosnulých večer 1. 11. 2006.

Sample Image

Sample Image

Sample Image

Sample Image

Sample Image

Sample Image

Sample Image

Sample Image