thumb Splav Vhu 018Turistický spolok seniorov Kysúc napriek tomu, že nie je formálne založenou organizáciou, vstúpil od 18.6.2018 už do piateho roku svojej činnosti zameranej predovšetkým na aktívne využívanie voľného času formou nenáročných peších turistických výletov motivovaných poznávaním prírodných krás nielen na Slovensku, ale aj na susednej Morave a v Poľsku.

Na potulky sa vyberáme v strede týždňa. Väčšinou sú to utorky, alebo štvrtky a v tomto roku ich bolo už 27, z toho počas letných mesiacov 11. Všetky sa ich dodatočne pokúsim spomenúť v nasledujúcich riadkoch.

 

Po, pre nás už náročnej, túre vo Vršatských bradlách nasleduje 31. mája 2018 „odpočinková“ prechádzka v Těšínskej pahorkatine západne od Českého Těšína (6 účastníkov). Extrémne skorý príchod leta tu avizujú zrelé čerešne i silno kvitnúce lipy. Napriek tomu že sa pohybujeme v malej nadmorskej výške výhľady na okolité beskydské hrebene „zospodu“ sú zas niečím novým. No vychutnávame si aj výhľady na predhorie Beskýd a severným smerom sa rozkladajúce najjužnejšie časti Stredopoľskej nížiny. Pre, pre nás nepriaznivý, časový rozpis návštev počas obeda sa musíme vzdať prehliadky archeoparku Podobora v Chotěbuzi a tak sa len na chvíľu zastavujeme v susedstve sa nachádzajúcej atrakcii Rybí dům.

 

Po týždni vo štvrtok 7.6. mierime (17 účastníkov) opäť na Moravu – teraz však na kopce, kde sú našim cieľom turistické chaty v Beskydách. Dve z takmer dvadsiatky turistických chát v Moravsko-sliezskych Beskydách. Za zastávky SAD Doubrava v Hornej Lomnej absolvujeme „rannú zahrievačku“ k chate Kamenitý postavenej na hlavnom hrebeni Těšínskych Beskýd juhozápadne od vrchu Kozubová. Po zvládnutí výšľapu využívame pohostinnosť chaty a akosi zabúdame na rýchlo plynúci čas. Cestou k chate Kozubová na 981 m vysokom vrchole podľa ktorého dostala meno máme možnosť ochutnať zrelé čučoriedky! A to je prosím začiatok júna! Cestou k chate sa nachádza kamenná kaplnka sv. Anny postavená v roku 1937, ktorej súčasťou je pristavaná 18 m vysoká rozhľadňa. Obsadzujeme lavičky pred kaplnkou a počas oddychu sa venujeme rozjímaniu a dokonca zaznie aj niekoľko mariánskych piesní. Po uvedomení si času, ktorý nám ostáva do plánovaného odchodu vlaku na Slovensko sa už nemáme čas ani zastaviť v chate a rezkým tempom začíname posledný úsek dnešnej trasy cez sedlo Pod Malou Kykulou do Horní Lomné, Pod Akáty, kde prichádzame štvrť hodiny pred odchodom autobusu.

13. júna sa vyberáme za krásami Banskej Štiavnice objednaným 30 miestnym autobusom, v ktorom ostalo len jedno voľné miesto. Po príchode absolvujeme spoločnú prehliadku so sprievodcom a dlhší odpočinok po prechádzke mestom spájame s obedňajšou prestávkou. Poobedie máme rezervované na návštevu banskoštiavnickej Kalvárie, z vrcholu ktorej sme odmenení peknými kruhovými a hlavne ďalekými výhľadmi. Pretože značnú časť tohto dňa zabralo cestovanie tam a späť začíname po zostupe cestu domov. Túto prerušujeme jeden a pol hodinovou zastávkou v najbohatšom stredovekom európskom meste v Kremnici.

Náplň ďalších potuliek 20. júna je netradičná, čo má za následok len 9 účastníkov. Na tento deň sme si totiž objednali splav Váhu na raftových člnoch. Podarilo sa nám to až na druhý pokus, pretože práve v deň nášho prvého pokusu v polovici júla minulého roku začal platiť, po páde časti skalného brala pod hradom Strečno, uzáver štátnej cesty cez strečniansku úžinu. Tento rok však všetko prebehlo hladko a my sme si počas štyroch hodín, aj s prestávkou na opekačku pri Jánošíkove, vychutnávali netradičný, kysuckými turistami vcelku len ojedinele využívaný turistický presun a nové pohľady z perejnatej hladiny Váhu pretekajúceho Domašínskym meandrom. Tí čo na túto dobrodružnú cestu nenabrali odvahu si budú musieť na podobný zážitok počkať do času kým príde na rad rieka Orava.

Po týždňovej pauze „zapríčinenej“ účasťou na šesťdňovom autobusovom výlete do Pobaltia a Fínska prichádzajú vo štvrtok 5. júla – na sviatok sv. Cyrila a Metoda na rad Javorníky – 19 účastníkov. Konkrétne hrebeň Vysokých Javorníkov spájajúci dve rekreačné strediská nachádzajúce sa na ich hrebeni – Kasárne a Kohútku. Rannú dopravu z Turzovky na Kasárne si zabezpečujeme opäť 30 miestnym autobusom , ktorý nás poobede po ukončení našej prechádzky javorníckym hrebeňom zase dopraví z Kohútky domov.

Medzi týmito dvoma prevozmi si zo strediska Kasárne vychutnávame pekné výhľady na protiľahlé pásmo Moravsko sliezskych Beskýd aj časť Turzovskej vrchoviny a v hoteli Fran - kto rannú kávu a kto pivo. Po zdolaní najvyššieho vrcholu pohoria (Veľký Javorník 1071 m) nasleduje zážitková prechádzka napoly odlesneným javorníckym hrebeňom plná výhľadov na susednú Moravu aj pohľadov na početné skupiny zberačov čučoriedok. Druhá časť trasy od kóty Stratenec už viedla lesom, čo ale v konečnom hodnotení padlo vhod vzhľadom na vysokú teplotu vzduchu. Obsluha na hoteli Portáš „kmitala“ a tak čoskoro pokračujeme do cieľa našej cesty na Kohútke, kde sa práve koná stretnutie Ľudí dobrej vôle z oboch strán štátnej hranice.

Nasledujúci utorok (10.7.) nás ráno dvanástich vyváža lanovka z ružomberskej miestnej časti Hrabovo na Malinô odkiaľ zdolávame, ignorujúc možnosť využitia sedačkovej lanovky, vrch Málinné 1.209 m poskytujúci pekné výhľady. Kopiaca sa oblačnosť silno „zaváňa“ dažďom a tak sa skoro poberáme k ďalšiemu cieľu, ktorým je osada Vlkolínec - od roku 1993 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Po obede zvládame ešte trasu do Bieleho potoka, kde prichádzame ani nie 5 minút pred blížiacim sa silným dažďom.

V sobotu 21.6., mimo seniorských potuliek, turistikujeme v poľských Sliezskych Beskydách medzi najvyšším vrcholom Skrzyczne 1257 m a Wislou a v utorok 24.6. sa už pätnásti „venujeme“ obci Olešná. Prechádzame jej chotárom z Polgrúňa cez osadu Badžgoňovci na Vígľašku odkiaľ schádzame cez osadu Kubišovci do Potôčkov a opäť stúpame na Grúň 704 m z ktorého to už máme len z kopca cez prednú Olešnú do cieľa v motoreste na Podvysokej. Opäť sme spoznali ďalšiu časť Kysúc aj niekoľko malebných a v rámci potuliek doposiaľ nenavštívených kysuckých osád.

Poniektorí nie, ale väčšina z dvadsiatich účastníkov áno – sa v posledný júlový deň po prvý krát vybrala ku prameňu Kysuce. Z centra Makova do sedla Pindula, čo je hádam aj celých 7 km a po asfalte, nás vyváža objednaný 30 miestny autobus. Ranné slnko dáva opäť tušiť sparný deň, ale počiatočný výstup k prameňu ešte vedie v tieni lesa. Od „oficiálneho“ – upraveného prameňa ešte zdolávame niekoľko výškových metrov k prameňu „skutočnému“. Po návrate nás čaká takmer dvojkilometrový úsek klesania do miestnej časti Kopanice, U Papaji, ktorý sa razom zmenil na hubársky ošiaľ. Na rad prišli tašky pribalené v turistických batohoch a v ich útrobách mizla bohatá úroda pravákov. Nakoniec bolo nutné pripomínať, že ešte máme pred sebou viac ako polovicu plánovanej trasy. V osade U Papaji nemôžeme vynechať návštevu známeho brestu, po ktorej začína intenzívnejšie potenie počas výstupu ku kaplnke na Kršlisku, kde prichádza na rad zaslúžený oddych spojený s obedom. Pri pohľade na ďalšie sedlo, ktorým máme podľa plánu ešte dnes prejsť dochádza k náznakom revolty a následne k radikálnej zmene trasy a tak nakoniec je koniec dnešnej potulky nie v centre Makova, ale v Penzióne (Chate) Makov, odkiaľ po „ozajstnom obede“ cestujeme k vlaku autobusovým spojom SAD.

Kvôli 8 dennému turistickému putovaniu v Českom raji sa na ďalšiu potulku po trase Vysockej nočnej stopy vydávame po týždňovej pauze a dokonca v stredu - 15. augusta. Z autobusu nás už o pol siedmej v semetešskom sedle – U Cipára vystupuje dvanásť. Seniorským účastníkom Vysockej nočnej stopy, ktorú začiatkom februára organizovala Obec Vysoká nad Kysucou a DHZ Vysoká, sa trasa tak páčila, že sa predsavzali prejsť si ju aj vo dne a dnes na ňu prišiel rad. Od Cipára sa zahrievame stúpajúc po červenej značke do osady Solíkovci odkiaľ pokračujeme na lúky na Ragvanove z ktorých sa núkajú parádne výhľady „na juh aj na sever“. Ďalej nás trasa nočnej stopy postupne zaviedla do osád Vrchrieka, Žilinčiarovce, Dučkov, Jedľovník a Predná Šatina od ktorej nasledoval hodný kus cesty lesom. Po jeho prejdení vychádzame na Lončiská a vychutnávame si ďalšie – nové výhľady na vysocký chotár. Pasienkami schádzame pod osadu Škradné odkiaľ je to k zastávkam SAD aj ŽSR na Nižnom Kelčove už „len kúsok“. V hostinci si dávame zaslúžené pivko a keďže na vhodný spoj do Turzovky je ešte dosť času na prídavok pokračujeme peši až do centra Vysokej.

Ďalší štvrtok (23.8.) sa poberáme od domova trochu ďalej. Naším cieľom je údajne najkrajšia dolina na Slovensku – Prosiecka dolina. Keďže do 20 miestneho autobusu bolo záujemcov málo cestujeme napokon 9 miestnym mikrobusom. Prosiecka dolina očarí návštevníka svojou krásou hneď od začiatku. Úžinou – vstupnými vrátami s výdatným potokom Prosiečanka, ktorého neúnavnou činnosťou táto kaňonovitá dolina vznikla. Vyvieračkou, ktorou sa potok vracia z podzemia, ponorom, ktorým sa ukrýva v podzemí, suchým korytom, mohutnými skalnými stenami, pralesovitými lesnými porastmi , vodopádom v bočnej dolinke Červené piesky, tiesňavou, ktorú je potrebné prekonať malou sústavou kovových rebríkov, železnými konzolami – pozostatkom cesty, ktorú si ani vo sne nedokážete predstaviť, ako prechádzala tiesňavou a slúžila na zvážanie sena z rozsiahlych lúk planiny Svorad aj obrovskými krútňavovými hrncami. Po vyjdení z doliny vás určite očarí planina Svorad obkolesená vrcholkami hôr. A keď sa vám nakoniec naskytne pohľad na roztrúsenú zástavbu Veľkého Borového, uprostred nekonečnej zelene, tak budete chcieť prisahať, že na toto nikdy nezabudnete. Po obede vo Veľkom Borovom „obetujeme“ mlyny v Kvačianskej doline a ideme si vychutnať históriu do Múzea oravskej dediny na Brestovej v Zuberci. Aj keď nikomu z nás život na dedine nie je cudzí, predsa nám prehliadka trvala poriadne dlho. To, že napokon prídeme domov o niečo neskôr ako sme plánovali nikomu neubralo na nálade.

Trojtýždňová pauza v potulkách na prelome mesiacov august a september bola zapríčinená dovolenkou a prípravou turistického pochodu Vysockej deviatky. Dlho očakávaný okamih nastáva až v utorok 18. septembra, keď sa v počte 14 vydávame na potulku síce po Kysuciach, ale nazvanú Terra incognita.

Trasa potulky vedie z konečnej zastávky SAD Radôstka, Sobolčin cez osadu Mazurovci, z lúk nad ktorou sa postupne ukazujú skoro všetky vrcholy Krivánskej Malej Fatry. Po prejdení ohybu lesnej cesty v potoku nad samotou Meriadov odbočujeme z nej a neznačenou cestou, značenou medvedím trusom, vychádzame na červenú značku v sedle Meriadov. Po nej pokračujeme na najvyšší bod trasy 841 m vysoký Obelec. Z malej holiny tesne pod vrcholom obzeráme Ľadonhoru a Steny z „opačnej strany“. Z rázcestia Pod Obelcom ideme po žltej značke až k TIM Pod Holým vrchom. Odtiaľto som mal v pláne zísť do Povinej popri potoku, no napokon ideme hrebeňovou cestou a ako neskôr zisťujeme robíme veľmi dobre pretože asi po jeden a pol kilometri vychádzame na rozľahlých pasienkoch, umožňujúcich pekné výhľady najmä na protiľahlé Javorníky, ktorými schádzame na horný koniec Povinej. Teplo robí svoje a tak bez prestávky pokračujeme do centra dediny, kde sa dostávame k turistickému občerstveniu – pivu, ktorým zároveň robíme bodku za ďalšou vydarenou potulkou. A ešte k úvodnému „Terra incognita“ – to preto, že dodnes bola pre všetkých účastníkov táto časť Kysúc – nepoznanou.

Aj keď na potulky vyberáme len miesta dostupné verejnou dopravou v priebehu jedného dňa predsa je stále z čoho vyberať. Zaujímavých a atraktívnych lokalít, ktoré návštevníkom vynahradia námahu na ich zdolanie svojim čarom a krásou je stále dosť. A preto, že nie sme uzatvorený kolektív, je tu na záver strohá ponuka pre tých seniorov, čo majú popri dostatku voľného času aj záujem o poznávanie prírody a histórie Slovenska a sú ochotní, pokiaľ im to zdravie dovoľuje, kvôli tomu prejsť aj nejaký ten kilometer - pridajte sa aj vy.

 

Anton Opial