thumb Melock GreguÁe 70 tka 002Už začiatkom tohto roka som bol požiadaný našim kolegom Jožkom Adamcom naplánovať seniorské potulky v druhom marcovom týždni tak, aby sme ich skončili v Makove. A tak v poradí už desiate tohtoročné potulky absolvujeme opäť v makovskom chotári. Začíname v sedle Javorníkov - U Melocíka. Na dopravu sme využili jeden z deviatich autobusových spojov premávajúcich v pracovných dňoch medzi Makovom a Bytčou. Pokiaľ v Makove bola ešte dohľadnosť optimistická s príchodom na javornícky hrebeň sa vnárame do hmly. Aj keď sa vonkajšia teplota pohybuje už nad bodom mrazu, Reštaurácia Melocík , kam mierime hneď po vystúpení z autobusu na občerstvenie, ponúka aj príjemne vykúrený interiér.

Dnešná potulka bude vzhľadom na to, že sme sa do nadmorskej výšky 785 m vyviezli autobusom bude pohodlnou prechádzkou. Chôdzu uľahčuje aj to, že smer našej cesty je upravovanou bežkárskou trasou. Snažíme sa ísť „po pražcoch“, aby sme nenarúšali dvojkoľajku. Zastávku pri hornej stanici lyžiarskeho vleku na vrchu Čerenky 948 m využívame na podrobnú orientáciu oproti viditeľnej časti Turzovskej vrchoviny a presnú lokalizáciou miest, ktorými sme už počas našich potuliek chodili. Prichádzame k záveru, že „toto tu“ máme už prechodené dostatočne a po zídení snehu sa bude treba začať venovať ďalším územiam na Kysuciach.

Z Čerenky je to k osade Greguše už len „pár krokov“. Cestou sa ešte naskytnú výhľady končiace hlavným hrebeňom lysohorskej a radhošťskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd. Osada Greguše bola od základov znovu vybudovaná po II. svetovej vojne, pretože za pomoc partizánom ju dva týždne pred Vianocami v roku 1944 celú vypálili Nemci. Jej umiestnenie na južnom úbočí Javorníkov, s výhľadmi do hlbočín kľukatiacej sa takmer 14 km dlhej Petrovickej doliny, vyvoláva údiv a teší sa obdivu prevažnej väčšiny nášho kolektívu. Po jej obhliadke je ešte čas obzrieť si aj „Dolmen života a smrti“ , dielo akademického sochára Milana Greguša rodáka z tejto osady, ktoré je najvydarenejšou súčasťou Javorníckej kamennej galérie.

Na zídenie z hrebeňa do údolia Makovského potoka, alebo miestnej časti Čierne, využívame pôvodnú prístupovú cestu do Greguši a je tu priestor pre ďalší údiv, nad húževnatosťou obyvateľov minulých generácii, ktorí v tomto, pre nás „rajskom“ prostredí , prežívali svoje každodenné zápasy s prírodou o prežitie.

Po asfaltke prídeme ani nie po piatich minútach k lyžiarskemu stredisku Ski Makov. Odtiaľ nás, len polovicu, druhá ide peši až do Makova, zváža mikrobusom dnešný oslávenec Jozef a uvádza do reštaurácie Penziónu Poľana, kde nás už čaká slávnostná tabuľa. Po zhromaždení sa všetkých dnešných účastníkov prichádzajú na rad gratulácie oslávencovi a mužská časť kolektívu nezabudla ani na dnešný MDŽ. Potom sa už, akceptujúc s vďakou pozvanie nášho kolegu, venujeme oslave jeho 70-tky.

A keďže k oslave patrí aj gratulácia, záver netradične prenechávam veršom:

 

V pokojnom, tichom žitia prúde

ďalší rad rokov nech Ti rastie

a každý deň nech sviatkom bude,

prinesie radosť, lásku, šťastie.

 

Zdvihnime teda hore čaše,

nech sladkým cvengom za nás vravia

a s nimi spolu srdcia naše

nech Ti dá Pán Boh veľa zdravia!

 

Text a foto: Anton Opial