thumb Babkov Hďrky 002Na blížiaci sa deň ďalších seniorských potuliek, štvrtok 1. marca 2018, meteorológovia zhodne predpovedajú najmrazivejšie ráno tejto zimy. K tomu sa pridružujú rôzne výstrahy – od malých detí až po seniorov, kardiakov, diabetikov... Čo s tým? Rušiť, či nerušiť? Napokon ostáva pozvánka v platnosti s tým, že ráno uvidím ako sa kto rozhodol.

O 06:45 hod. ukazuje teplomer v Turzovke -22° C, no po predchádzajúcich dňoch s čerstvým vetrom panuje bezvetrie, čo je pozitívne zistenie. Okrem toho sa bude po východe slnka teplota zvyšovať , čo je tiež dôvodom k optimizmu a do tretice, Žilina mala ráno len mínus 15,5 °C. Na žilinskej autobusovej stanici sa nás napokon stretáva osem. Nie je to síce ani polovica obvyklého kolektívu, ale vzhľadom na aktuálne počasie je to slušná účasť.

Keď vystupujeme o 10:30 hod. z autobusu v Babkove – miestnej časti obce Lietavská Svinná, teplomer je už určite pod „desiatkou“, čo každého z účastníkov utvrdzuje v tom, že vstávanie do nepríjemne chladného rána sa oplatilo. Babkov, ako panský statok, sa podieľal na prevádzke a hospodárskom fungovaní Lietavského hradu a ako samostatné sídlo sa písomne spomína už v roku 1393.

Dnešný plán je prejsť sa časťou Žilinskej kotliny západne od Žiliny. Z Babkova popri futbalovom ihrisku čoskoro vychádzame na rozložitý hrebienok na ktorom sa utvrdzujeme v tom, že z očakávaných pohľadov na kulisu Krivánskej Malej Fatry, ohraničujúcej žilinskú kotlinu z východu, zahalenú v silnom opare sa dnes tešiť nebudeme. A tak si vychutnávame aspoň najbližšie okolie. Objektom, ktorý asi najviac upútal našu pozornosť je silueta lietavského hradu. Ten sme pozorovali už počas cesty autobusom a najkrajšie výhľady naň boli pred Lietavskou Svinnou, keď jeho mohutné múry vysvietené slnečnými lúčmi priam lákali k zmene dnešného programu. Západný horizont je vďaka svojej blízkosti viditeľný celkom dobre. Vidíme „sólo“ sa vypínajúci Žibrid, na ktorom sme boli v jeseni minulého roku, aj členitý hrebeň Súľovských vrchov od sedla Patúch po Roháč. Zážitkom je však aj pohľad na jemne zvlnenú pahorkatinnú časť kotliny, ktorou dnes ešte budeme prechádzať.

Pred sebou už vidíme časť obce Podhorie. Aby sme sa dostali do centra musíme ešte prejsť dva potoky. Ako vyplýva z textu na internetovej stránke obce, „ V roku 1388 vydal Vladislav, famulus (sluha, pozn. autora) Štefana Bebeka, pána Lietavy a kastelán hradu synom Wanovým šoltýsku listinu, aby Čechmi spustošená a k Lietave prináležiaca dedina Podhora bola znovu zaľudnená“, prežívala obec vo svojich začiatkoch ťažké časy.

Cesta, ktorou máme pokračovať k potoku Lietavka vchádza do oploteného objektu bývalého „družstva“ či ŠM. Po získaní informácii od zamestnanca v jednej z dielní prechádzame oploteným areálom a po prejdení štátnej cesty vedúcej do Lietavskej Závadky stúpame na ďalší pahorok odkiaľ si počas svačinovej prestávky vychutnávame nové výhľady. V smere našej cesty, ktorý vytyčuje zástavba sídliska Hájik, vidieť novú dominantu krajiny - diaľničný most pri obci Brezany. Po prejdení časťou obce Brezany, za ktorou sme na protiľahlých poliach sledovali početné stádo jelenej zveri, prechádzame pod týmto mostom a v krátkom úseku pokračujeme po dosť frekventovanej štátnej ceste do Hôriek, kde dnešnú trasu končíme a na dopravu do Žiliny využívame služieb SAD.

 

Text a foto: Anton Opial