thumb Jablunkovsk brzda 033Už po 70. krát sa v susednom Jablunkove konal folklórny festival Gorolski Święto, ktorého základným cieľom je prezentácia kultúrnych tradícii občanov poľskej národnosti bývajúcich v českom Sliezsku. Súčasťou týchto slávností je aj turistický pochod Matejove krpce, ktorý organizačne zabezpečuje PTTS-BS (Polskie towarzystwo turisticzno sportowie Beskid Slaski) s ktorým od roku 2003 aktívne spolupracujú kysuckí turisti.

Po zaprezentovaní  našej 19 člennej skupiny, na štarte jednej z trás v Mostoch u Jablunkova, sme sa vydali na „vlastnú“ trasu po neznačkovaných chodníkoch za poznávaním Jablunkovskej brázdy – rozsiahlej úvalovitej zníženiny medzi Moravskými a Sliezskymi Beskydami rozkladajúcej sa od Jablunkovského priesmyku po Třinec.  Od železničnej stanice prechádzame červenou značkou podjazdom za hlavnú cestu ku Ski areálu Mosty a potom už neznačenými cestičkami  západným úbočím Studničného  717 m pokračujeme najskôr údolím potoka Lísky v smere jeho toku s peknými výhľadmi na hrebeň Těšínskych  Beskýd, ale hlavne do pod nami sa rozkladajúcej Jablunkovskej brázdy,  odkiaľ nás čaká nenáročné stúpanie na Pláňavu. Turistický prístrešok na rázcestí turistických  trás Pláňava, hájenka využívame na prestávku s občerstvením po ktorom nás lesné cesty dovedú do miestnej časti Písku  - Zajavoří. Z nevýrazného oblého chrbáta vybiehajúceho západným smerom z Gírovej, ktorým klesáme do údolia rieky Olše (Olzy) v Písku, sa otvárajú zaujímavé, úplne nové pohľady predovšetkým smerom na poľskú časť Sliezskych Beskýd kde upúta dominantná kužeľovitá Ochodzita aj rozložitá Barania Gora. Prechádzame na pravý breh Olše a po pár metroch usedáme na terase miestnej reštaurácie a vychutnávame si osviežujúce pivko.

V záverečnej tretine trasy nás čaká „stúpanie“ do obce Písečná a potom už len z kopca, so zaujímavými výhľadmi na hrebeň Zadných hôr, do amfiteátra v Mestkom lesíku v Jablunkove, kde je cieľ dnešnej túry. Od organizátorov „fasujeme“ upomienky vo forme diplomu a dreveného prívesku aj poukaz na občerstvenie. Je čas obeda a amfiteáter sa pomaly plní návštevníkmi festivalu aj prichádzajúcimi folklórnymi skupinami. No keď sa už začína rozbiehať kultúrny program my sa musíme poberať domov. Nad „ľútosťou, že si ho nemáme čas pozrieť však prevláda spokojnosť s poznaním ďalšej peknej časti susedného Slizska.

 

Text a foto: Anton Opial