thumb Chorvtske NP 122Po viac menej prebdenej noci počas jazdy do Chorvátska asi len málokto zaregistroval kedy v noci prestalo pršať. Podstatné však je, že ráno je už polooblačné a frontálna oblačnosť preč. Po raňajkách mieri s nami autobus do ďalšieho národného parku – Krka.

Národný park je pomenovaný po rieke rovnakého mena, ktorej vody od prameňa pod najvyššou horou Chorvátska Sinjal (Dinara) 1831 m po ústie do mora pri Šibeniku pretečú viac ako 72 km. Na celej dĺžke toku vytvára mnoho kaskád a vodopádov vďaka ktorým patrí k najnavštevovanejším riekam v Chorvátsku. Prejsť všetky unikátne prírodné výtvory počas jedného dňa je jednoducho nemožné a treba sa rozhodnúť.

My začíname krátkou vyhliadkou na dolný tok rieky Krka a mestečko Skradin. Vyhliadka je súčasťou diaľničného odpočívadla Krka umožňujúca pohľad do hlboko zarezaného toku rieky od mestečka Skradin po Prokljansko jezero. Po prestávke stíhame vykúpiť zásobu kozích a ovčích syrov miestnemu predajcovi, ktorý zaparkoval pri našom autobuse. Po polhodine jazdy vystupujeme na parkovisku pri Roškom slape. Asfaltovou cestou a mostom ponad Krku prechádzame k vstupnej bráne do NP, kde majú problém s počítačom a lístky na plavbu nám tlačia takmer pol druhej hodiny.  My zatiaľ absolvujeme výstup po viac ako 500 schodoch k jaskyni Ozidana pecina, ktorá sa nachádza takmer na vrchole kaňonu. Jedná sa o 60 m dlhý, 2,5 m vysoký a 7 m široký priestor v ktorom boli počas archeologických výskumov v rokoch 1988 a 2005 nájdené kamenné artefakty - nože, kamenné nástroje, ručné mlynské kamene a rôzne živočíšne kosti. Ďalším zaujímavým nálezom boli kostry dvoch detí, ktoré sa nachádzali vo fetálnej polohe, ktoré sú súčasťou muzeálnej zbierky umiestnenej priamo v jaskynných priestoroch. Spomínaným výskumom sa potvrdilo osídlenie tejto jaskyne v období 5000 až 1500 rokov pred našim letopočtom.  Z vyhliadky tesne pod jaskyňou sa núka najkrajší pohľad na kaskádovú časť Roškého Slapu „Ogrlicu“ – Náhrdelník.  Pred plánovanou plavbou máme ešte dosť času zájsť  si obzrieť spodnú časť vodopádov končiacich vo Visovačkom jazere. V minulosti bolo na týchto kaskádach vybudovaných niekoľko vodných mlynov, my využívame pohostinské služby dvoch najnižšie položených.

Po pravom brehu rieky potom prechádzame k prístavisku lodí nad kaskádami Roškeho slapu odkiaľ absolvujeme takmer 7,5 km dlhú plavbu po rieke ku kláštoru Krka. Aj keď v kaňone rieky fúka čerstvý vietor užívame si pohľady na strmé, takmer 200 m vysoké, bočné steny kaňonu a scenériu meniacu sa za každým ohybom rieky. Pred kláštorom sv. Archanjela strmé steny kaňonu ustupujú a na vytvorenom neveľkom mierne zvlnenom teréne je postavený od 14. storočia kláštor, dnes jedno z najdôležitejších stredísk srbskej pravoslávnej cirkvi. Areál kláštora dopĺňa kostol v byzantskom štýle pod ktorým sa nachádzajú katakomby údajne využívané už od začiatku nášho letopočtu. V súčasnosti v kláštore žijú len traja mnísi, no vedľa neho sa nachádza bohoslovecká akadémia. Cestou od kláštora sa ešte zastavujeme pri vyhliadke na najvyššie vodopády rieky Krka – Manojlovački slapovi - sústava vodopádov je vysoká takmer 60 m. K zaujímavostiam patrí, že ich krása očarila aj cisára Františka Jozefa I., ktorý ich so svojou manželkou navštívil 17.4.1875, čo pripomína pamätná tabuľa umiestnená na skale pri vyhliadke...

Po prehliadke nás čaká ešte 20 km do dedinky Razvode, kde máme zabezpečenú večeru spojenú s posedením pri hudbe. Personál na čele s majiteľom sa zhostili tejto akcie v najvyššej kvalite a profesionálny výkon predviedli aj muzikanti „dirigovaní“ našou sprievodkyňou, ktorá predviedla svoje spevácke umenie a veľkou mierou prispela k spontánnej zábave. Vynútený odchod pretože pre dnešný deň museli vodiči zaparkovať autobus do 24:00 hod., nás síce moc netešil, ale odchádzali sme vrcholne spokojní.

 

Text a foto: Anton Opial