Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb_valasko_2011_0008Pri plánovaní jednej z turistických akcií  sme sa rozhodli pozrieť k naším najbližším zahraničným susedom - na Valašsko. Z encyklopédie sa  dozvieme, že:  Valašsko je hornatá oblasť v najvýchodnejšej časti Moravy v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Je to svojbytný národopisný a kultúrny región susediaci na juhu s Moravským Slováckom, na západe s Hanou, na severe s Lašskom a na východe so Slovenskom.



Valašsko územne tvorí okres Vsetín a severné a východné časti okresu Zlín. Pomenovanie Valach je slovanskými národmi prevzaté slovo Walhs, ktoré je germánskeho pôvodu a starovekí Góti ho používali na pomenovanie Keltov. Na Moravu sa Valaši dostali pri valašskej kolonizácii prebiehajúcej od 14. do 17. storočia (tento živel sa podieľal aj na osídľovaní Kysúc), keď Valašské pastierske kmene migrovali zo svojej pôvodnej vlasti rozkladajúcej sa na juhu Rumunska medzi Karpatským oblúkom a Dunajom pozdĺž Karpatského oblúka na západ. Počas tohto obdobia Valasi postupne stratili svoj pôvodný jazyk s výnimkou niektorých slov (ako sú bača, brynza, geleta, strunga), ktoré používajú vo svojom nárečí, no uchovali si hodne zo svojej pôvodnej kultúry najmä folklór a hospodárske zvyky.

S obcami tohto susedného regiónu udržiavala a ešte stále udržiava družobné styky aj naša obec.  Prvý priateľský zápas po založení Telovýchovnej jednoty Spartak (1933), bol v rámci družobných stykov  z obcami z Moravy, odohraný so športovým klubom Hrozenkov a táto spolupráca pokračovala po mnoho ďalších rokov. Na rozdiel od športovcov vytrvali vysockí hasiči v družobnej spolupráci z obcou Veľké Karlovice až do súčasnosti.

Z pohľadu turistu je Valašsko krajina nenáročných kopcov rozdelených na horské celky:  Javorníky, Vsetínske, Věřovické, Hostýnske a Vizovické vrchy
Náš dnešný plán je prejsť severnými rázsochami javorníckeho hrebeňa z Karolinky do Veľkých Karlovíc.
 
V nie práve ideálnom počasí vystupujeme z „tranzitu“ v Karolinke pri miestnej sklárni, ktorá ako Karolinina huť začala prevádzku v roku 1862. Zakladateľ Salomon Reich ju pomenoval po svojej nevlastnej matke. Podľa nej bola ako Karolinina Huť pomenovaná aj miestna časť obce Hrozenkov, ktorá pod týmto názvom jestvovala do 20. septembra 1949, kedy došlo k jej osamostatneniu a premenovaniu na obec Karolinka. Od 4. júna 1998, keď jej bol priznaný štatút mesta, je Karolinka v súčasnosti jedným z najmladších miest na Valašsku.
Erb mesta tvoria symboly charakterizujúce jeho tri dominanty: sklenený pohár – symbol výroby skla, vodná hladina – symbolizuje vodnú nádrž Stanovnice a zelená farba – prírodu a lesy pokrývajúce tri štvrtiny katastrálneho územia.

Žltá značka nás po 20-tich minútach privedie na korunu hrádze vodnej nádrže Stanovnice vybudovanej v rokoch 1975 – 1986, ktorá na ploche 50 ha zadržiava 7,5 milióna m3 pitnej vody a zásobuje ňou veľkú časť Vsetínska čiastočne aj Zlínsky kraj.
Pred stúpaním, ktoré nás od priehrady čaká, dostávame „drogu“ v podobe pretrhávajúcej sa oblačnosti. S pribúdajúcou nadmorskou výškou ubúda oblačnosti a my sa z lesa dostávame na lúčnatý hrebeň z ktorého sa núkajú pekné výhľady. Najskôr je to len pohľad na protiľahlý hrebeň Vsetínskych vrchov so sedlom a horským strediskom na vrchu Soláň, ktorý je údajne odpradávna považovaný za jednu z najkrajších častí Valašska, najvyšší vrch Vsetínskych vrchov Vysokú 1024 m, vrch Čarták s rozhľadňou (pri chate Súkenická) a do údolia Vsetínskej Bečvy.

V prvej polovici trasy stále stúpame okolo početných osád a samôt prevážne nezalesneným terénom – bývalými poľnohospodárskymi pozemkami. Dnes sú to takmer na sto percent len lúky a pasienky. Obdivujeme ako je všetka plocha, ktorá nepatrí do lesa, perfektne udržiavaná kosením a pasením oviec. V tom, že  sme na Valašsku nás presviedčajú nepočetné stáda ovečiek pasúce sa  takmer pri každej trvalo obývanej usadlosti.
Krátko popoludní dosahujeme za kótou Javorníček 860 m najvyšší bod dnešnej trasy. Tesne pred našim stanovišťom je 5 solitérnych starých bukov, ktoré majú vďaka minulo týždňovým mrazom všetky listy úplne hnedé. No tým sa venujeme len krátko. Snažíme sa vychutnať si našu odmenu za vynaloženú námahu, ktorou sú fantastické výhľady. V priezračnom vzduchu vidíme „kráľovnú“ Beskýd – Lysú horu s televíznym vysielačom, celý hrebeň Radhošťských Beskýd, s dominantým Smrkom, Knehyňou, Čertovým mlynom, na ktorom aj bez ďalekohľadu zreteľne vidieť rekreačné stredisko Pustevny aj kostol (najvyššie položený kostol v Českej republike) a chatu na vrchole Radhošťa. Za hlbokým sedlom Pindula nasleduje hrebeň Věřovických vrchov s najvyšším vrchom Veľkým Javorníkom 918 m. Západným smerom na konci mora kopčekov Hostýnskych vrchov nachádzame ďalší Javorník - Kelčský, ktorý je svojou výškou 866 m zase najvyšším vrchom tohto horského celku. Len pre „úplnosť“ ešte spomeniem Javorníky dva – tie ktoré sú nám z tohto miesta najbližšie. V hlavnom hrebeni Javorníkov je Veľký Javorník 1.071 m – najvyšší vrchol a asi 6 km západnejšie Malý Javorník 1.019 m – tie ale z tohto stanovišťa nevidíme.
(Poznámka: všetky spomínané Javorníky aj Javorníček môžete navštíviť počas pripravovanej trojdňovej akcie 27.-29. augusta 2011).

V sedle Přischlop, do ktorého sme potom zostúpili po krátkom klesaní, pri pohľade nad nami sa týčiaci vrchol Stratenca a predstave výhľadov z lúčnatej časti hlavného javorníckeho hrebeňa chvíľu uvažujeme aj nad zmenou trasy.  Nakoniec ale pokračujeme podľa pôvodného plánu a lesnou cestou z ktorej sú panoramatické výhľady na horské stredisko Kasárne a tiež do údolia Malých Karlovíc pohodlne obchádzame kóty Gigula 951 ma Koncová 896 m. Zo sedielka od osady Koncová sledujeme protiľahlý hrebeň – medzi dvoma lipami zreteľne vidieť bielo žiariacu murovanú kaplnku okrúhleho pôdorysu  postavenú v roku 1915, pri ktorej sme boli pre necelými dvoma hodinami. Ešte pár metrov zelenou značkou po hrebeni a potom cez osadu Štucov začíname strmou prístupovou cestou do tejto osady klesať do miestnej časti Pluskovec odkiaľ pokračujeme po štátnej ceste do centra Velkých Karlovíc. Cestou prechádzame okolo Ski areálu Synot Kýčerka o ktorom sa dozvedáme, že disponuje 2.480 metrami zjazdových lyžiarskych tratí s umelým zasnežovaním a deviatimi lyžiarskymi vlekmi, ktoré sú schopné prepraviť až 6.450 lyžiarov za hodinu.
V Karloviciach si ešte prezrieme interiér dreveného kostolíka, ktorého stavba má 24 uhlov a prvá svätá omša sa v ňom konala 15. augusta 1754.

Nakoniec nasleduje zaslúžené občerstvenie a spokojní sadáme do auta na cestu domov.

Anton Opial


Na tomto mieste vám prinášame niekoľko fotografií z nášho putovania, ktoré vyhotovil Mgr. Vladimír Pekár
{gallery}fotogaleria/Turisti/Valasko{/gallery}

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada